­

krajinou10

P1070499Asi na polceste medzi Trnavou a Smolenicami sa nachádza obec Dolná Krupá, v nej krásny klasicistický kaštieľ a anglický park.
Kaštieľ i park sú málo známe a navštevované, napriek pokladom v nich. V kaštieli, mimochodom je krásny, aj keď od poslednej rekonštrukcie v roku 1981 už zrelý na opravu, sa nachádza Hudobné múzeum SNM s hodnotnou zbierkou rezofonických gitár Dobro a v parku rastie u nás asi najväčší Sekvojovec mamutí.

Aj v krásnom májovom počasí je návštevníkov parku len zopár. Rovnako sa na návštevu kaštieľa teší len niekoľko zvedavcov. Časových vstupov do objektu je cez deň len niekoľko, cez vikend je otvorený len 4 hodiny(!!!) a môže sa stať, že si počkáte. Nemusí pomôcť ani klopadlo, ani zvonenie, ba dokonca ani telefonát, pretože napokon pani správcová nemôže nájsť kľúče od kaštieľa. Takže čakáte a čakáte. Keď sa konečne dočkáte, mimo  cenných informácií  si pani zavzdychá nad slabou návštevnosťou, čomu sa po naších skúsenostiach ani nedivíme. Potom sa už pani správcová  venuje štartovaniu registračnej pokladnice a zaúčaniu mladých brigádničok, čo je pred letnou sezónou optimistická vyhliadka, že snáď bude fungovať všetko ako má. 
Zlý dojem možno umocnilo prázdno v žalúdku. Nie je problém, Google ukáže Pizzeriu len 500 m. Naozaj. Nad bránou penziónu  7 divov svieti obrovský nápis Pizza, ale napokon sa dozvedáme, že nielen nemajú pizzu, ale vlastne vôbec nevaria. Takže tak.
Ale možno sme len príliš rozmaznaní po návrate z malého tripu po Českých hradoch a zámkoch.
Kaštieľ sa v najbližšiom čase zrejme dočká rozsiahlých oprav. Na práce sú vyčlenené viac ako dva milióny eur. Objekt dostane novú fasádu. Práce začnú tento rok a mali by trvať do roku 2020. Pred návštevou si preto  treba zistiť na stránkach SNM aktuálny stav.


História kaštieľa
Výstavba kaštieľa v Dolnej Krupej je spojená s rodinou Brunsvik. Pôvodne zemiansky rod sa na území dnešného Slovenska preukázateľne nachádzal v Hlohovci v 16. storočí, do Dolnej Krupej prichádza sobášom Michal II. Brunsvik (1671–1719) – jeho ženou sa stala Mária Terézia rod. Vitalisová. Ich syn Anton v rokoch 1749–1756 postavil prvý kaštieľ v barokovom slohu na mieste dnešného objektu podľa projektov vtedajšieho cisárskeho dvorného staviteľa Johanna Baptistu Martinelliho. Panovníčka Mária Terézia povýšila Antona Brunsvika – zemana z Krupej, dňa 7. októbra 1775 do grófskeho stavu s právom nosiť predikát k menu "de Korompa"  teda "z Krupej". Po jeho smrti v r. 1780 sa panstva ujíma Antonov druhorodený syn Jozef Brunsvik (1750–1827). V r. 1792 oslovuje Jána Jozefa Talherra, hlavného staviteľa Uhorskej kráľovskej stavebnej komory, s požiadavkou na vypracovanie plánov prestavby kaštieľa, ktorý by zodpovedal spoločenskému postaveniu majiteľa. Práce prebiehali do r. 1796. Kaštieľ bol prestavaný a rozšírený na barokovo-klasicistický objekt, zároveň boli vybudované mnohé ďalšie objekty: divadlo, domček záhradníka, oranžéria, kúpeľný domček v záhrade, altánky v parku ap. Jozef Brunsvik už v r. 1813 oslovuje ďalšieho architekta, mladého 24-ročného Antona Pia Rigela z  Ríma, s požiadavkou, aby riadil prebudovanie celého areálu v modernom – klasicistickom štýle. Práce na menších objektoch prebiehali od r. 1813-1819, zároveň sa zakladal rozsiahly, vyše 100 hektárový anglický park podľa projektov nemeckého záhradného architekta Henricha Nebiena. Práce na kaštieli sa uskutočnili v r. 1821-1822, kedy bol kaštieľ vystavaný do dnešnej podoby. Kaštieľ patrí medzi najkrajšie príklady vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku. Na jeho výslednej architektonickej podobe je zjavný priamy vplyv najväčších uhorských architektov tej doby – Michaela Pallacka a Charlesa Moreaua. Obaja preukázateľne participovali na projektovej príprave kaštieľa, o čom svedčí celková koncepcia stavby, ale aj vzhľad mnohých architektonických prvkov. Tie sa objavujú v rovnakej podobe na ďalších realizovaných stavbách týchto umelcov, najmä na území dnešného Maďarska a Rakúska. Kaštieľ bol známy bohatými umeleckými zbierkami, knižnicou s tisíckami zväzkov kníh a mimoriadnou obrazovou galériou.
V roku 1813 sobášom Henriety Brunsvikovej s Hermanom Chotekom prichádzajú do Krupej Chotekovci; v roku 1937 je zbúrané divadlo; v roku 1945 po prechode frontu je kaštieľ totálne vyrabovaný; od roku 1946 je kaštieľ pridelený Povereníctvu zdravotníctva, zriaďuje sa v ňom ústav na liečenie tuberkulóznych chorôb; v roku 1946 zomiera v Dolnej Krupej posledná grófka – Mária Henrieta Choteková; v roku 1947 po pozemkovej reforme je areál kaštieľa rozparcelovaný, ostáva park s dnešnou rozlohou 17 hektárov, mnohé významné objekty boli zbúrané (napr. knižnica, hospodárske budovy ap.); od roku 1949 do roku 1969 je v kaštieli ústav pre duševne chorých pacientov; v rokoch 1969-1978 kaštieľ prestavaný pre potreby novozriadeného Domova slovenských skladateľov a nakoniec od 1.1.2003 prechádza celý kaštieľ s areálom do správy Slovenského národného múzea – Hudobného múzea.
História parku
Majitelia kaštieľa sa rozhodli upraviť okolie kaštieľa i okolitú prírodu podľa najmodernejších trendov anglických parkov. Najintenzívnejšie práce prebiehali v rokoch 1813 – 1819, kedy v obci pôsobil záhradný architekt Henrich Nebien. Kaštieľ postupne obklopila kópia ideálnej antickej krajiny. Vznikol tu prírodno-krajinársky celok s množstvom architektonických stavieb (vodopádom, kúpeľným domom, umelou jaskyňou, obeliskom…), jazerami s ostrovom, sochami a pod.
V parku rástli aj pozoruhodné stromy, najväčšiu pozornosť pútali obrovská jedľa s obvodom kmeňa vyše osem metrov (vyvrátená v roku 1954) a mohutná, vyše 300-ročná lipa (spílená v roku 1961). Najväčšou dendrologickou raritou je sekvojovec mamutí, ktorý ako jediný z velikánov parku stojí dodnes. Vo výške 1,3 m má obvod kmeňa takmer päť metrov a dosahuje výšku vyše 45 metrov. Bol zasadený okolo roku 1860 a dnes je ako najväčšia ozdoba parku zákonom chráneným stromom.
Beethoven
Gróf Jozef Brunsvik v roku 1801 pozval do svojho honosného sídla chudobného, ale veľmi nadaného nemeckého hudobníka flámskeho pôvodu Ludwiga van Beethovena, aby sa stal učiteľom hudby jeho troch neterí Jozefíny, Terézie a Giulietty. Práve v Dolnej Krupej mala podľa legendy vzniknúť Sonáta mesačného svitu, ktorú učiteľ hudby Beethoven venoval svojej žiačke, len sedemnásťročnej Giuliette, ku ktorej ho viazali okrem učiteľských povinností aj hlbšie city.
Kaštieľ v Dolnej Krupej je spájaný s menom hudobného génia Ludwiga van Beethovena už viac ako dvesto rokov. Beethoven sa uvádza v spojitosti s majiteľmi tunajšieho kaštieľa – rodinou Brunsvikovcov, ktorých sídlo mal viackrát navštíviť v rokoch 1800 až 1806.
Mária Henrieta Choteková
Ružová grófka (1863-1946), ako ju nazývali miestni obyvatelia. Počas života v Dolnej Krupej, založila jedno z najväčších rozárií v Európe. Už pred 1. svetovou vojnou patrilo k najrozsiahlejším a najobdivovanejším v Európe, v čase najväčšej slávy malo až 6000 koreňov ruží. Na pestovanie ruží bola svetovo uznávanou odborníčkou, zachránila a zveľadila dedičstvo po uhorskom šľachtiteľovi Rudolfovi Geschwindovi. Súčasťou jej aktívneho života bolo aj divadlo. Amatérsky sa venovala herectvu, v Dolnej Krupej postavila budovu divadla (pravdepodobne prvú na Slovensku), kde poriadala pravidelné predstavenia ako aj Krupský divadelný festival.
Dobro
je rezofonická, rezonátorová alebo rezonančná gitara, vynájdená v r. 1929. Dobro vzniklo z pôvodnej požiadavky na hlasnejšiu gitaru, vďaka kovovému rezonátoru však získalo Dobro napriek podobnému vzhľadu špecifické zafarbenie zvuku. Rezofonická gitara je hudobný nástroj jedinečný v tom, že poznáme jej vynálezcu. Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slovenským menom Dobro skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických slovenskí rodáci - ktorí sa narodili v Strážach a detstvo prežili v Dolnej Krupej pri Trnave - John Dopyera, pôvodným menom Ján Dopjera (1893 - 1988) s bratom Rudolfom-Rudolphom „Rudym“  (1985 - 1978). Rezofonická gitara - dnes považovaná za americký ľudový hudobný nástroj - je súčasťou amerického kultúrneho dedičstva.  Svoj domov s výnimočným zvukom si našla najmä v country, bluegrassovej, havajskej i bluesovej hudbe. Pomenovaním DOBRO sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.
Výstava v kaštieli približuje príbeh vzniku rezofonických a elektroakustických nástrojov s množstvom fotografií, priblíženie charakteru doby a najmä zbierkové predmety, z ktorých niektoré sú darom rodiny Dopyerovcov.
Otváracie hodiny
máj – september: utorok – piatok od 08:00 do 15:30 h,
posledný vstup o 14:30 h sobota, nedeľa: od 13:00 h do 17:00 h,
vstup do kaštieľa: 13:00 h, 14:30 h, 16:00 h
prechádzky v historickom parku denne od 08:00 do 20:00 h
október – apríl: utorok – piatok od 08:00 do 15:30 h.
 Vstupné 
dospelí 2,0 €

Geolocalisation bp
   
Zobraziť možnosti
Z :
Do :

zdroje: www.snm.sk/?kastiel-v-dolnej-krupej-uvodna-stranka, wikipedia

­