­

krajinou10

 1101436Hrad Trakošćan sa týči nad okolitou krajinou len 10km od diaľnice A2 Záhreb - Maribor. Architektúra stavby a blízke jazero vytvárajú rozprávkovú atmosféru. Tento hrad patrí medzi najkrajšie v celom Chorvátsku a presvedčí vás o tom, že do Chorvátska netreba chodiť len za kúpaním.

O Trakoščane som sa dozvedel náhodou. Jazero pri ňom je obľúbeným rybárskym revírom jedného môjho kolegu. Alebo skôr bolo. A to, že jazero bolo práve vypustené, zarastené náletovými rastlinami, bolo jedným z troch nepríjemných prekvapení, ktoré sme na tomto hrade zažili. Na jazere prebiehajú rôzne opravy, čistenie, údržba stavidiel, výpustí a brehov. Napokon to bolo zjavné aj so satelitných obrázkov na Google Maps, len tie boli staršieho dáta, tak sme márne dúfali, že opravy skončili. Rovnako bol obmedzený aj vstup do parku, kde prebiehala ďalšia údržba.
Hrad je trochu mimo našej pravidelnej trasy, keďže do Chorvátska cestujeme cez Maďarsko a nie cez Slovinsko. Pre tých, ktorí používajú diaľnicu A2, Maribor-Záhreb je to len malá zachádzka, pre nás ostatných o čosi väčšia, ale napriek tomu, i napriek ostatným nepríjemnostiam - doporučujeme.
Hrad samotný, vrátane interiérov a  blízkeho okolia je ako nový, doslova. Takto by mala vypadať obnova a údržba pamiatok.
Prehliadka hradu môže byť samostatná, teda môžete si tu chodiť a kochať sa podľa seba, len, a tu sa dostávame k druhému rozčarovaniu, je v interiéroch zakázané fotiť, či točiť videá. Trošku nezvyčajné na súčasnosť. Pritom na internete sú stovky amatérskych obrázkov z vnútra hradu. Dostali sme svojho osobného strážcu, pretože návštevníkov bolo málo, mali sme ho stále v pätách. Čo už.
Po prehliadke sme boli, hlavne tí neskôr narodení, poriadne vyhladnutí. Pod hradom, opäť v krásne rekonštruovaných historických budovách, je bistro, kde je aj ponuka obedov. A tak sa dostávame k tretej nepríjemnosti. Vezmeme jedálny lístok, vyberieme jedlo a dozvieme sa, že varia až po 12:00. OK. Do dvanástej chýba trištvrte hodina a zhodneme sa, že ešte malá prechádzka neuškodí. Na poludnie sa však dozvieme, že vlastne ten deň vôbec nevaria. Čo už. Odkážu nás na hotel, ktorý je oproti hradu, miera znechutenia však prehluší aj hlad a radšej pokračujeme v ceste domov.
Nuž nepríjemné prekvapenia nie sú závažné a viac-menej sú subjektívne. Preto toto predĺženie cesty do/z Chorvátska doporučujeme, pretože takýchto nádherných miest nie je na svete až tak veľa.


Trakoščan - história
Bohatstvo hradu Trakoščan sa skladá zo samotného hradu, ďalších objektov a čiastočne z lesoparku s jazerom. Trakoščan poskytuje jedinečný zážitok a od ostatných destinácií sa líši kontinuitou, ktorá sa prejavuje zachovaným muzejným materiálom, ktorý veľmi úzko súvisí so spôsobom života jeho majiteľov a je umiestnený v pôvodnom prostredí a zároveň ladí aj so zachovalým parkom.
Dnešnému vzhľadu hradu Trakoščanu predchádzali početné prestavby.  Najstaršie vrstvy hradu pravdepodobne siahajú až do 13. storočia, kedy to bola len malá pevnosť, ktorej vlastníci sa počas stredovekého obdobia často menili. V druhej polovici XVI. st. sa dostáva do držby rodiny Draškovič, ktorá ho bude vlastniť až do r. 1945. Jeho niekoľkostoročný účel mal fortifikačnú úlohu: koncom XVI. st. sa dostavuje, a to v čase, keď sa prispôsobuje útokom a obrane pred strelnými zbraňami. Ako slabnú vojnové stretnutia, tak trakoščianske opevnenie stráca ochranný účel a začína chátrať-v polovici XIX. st. bolo premenené v historicistnom poňatí a získava rezidenčný ráz, zatiaľ čo v okolitom priestore sa zriaďuje park.
V rukách štátu
Od r. 1954 je dochovaný cenný muzeálny materiál umiestnený na hrade a je prístupný verejnosti. Muzeálne predmety sú z XV. až XIX. st a sú rozmiestnené v priestoroch, ktoré tvoria docho-vané originálne interiérové celky. Obzvlášť vyniká sála Rytiersky a Lovecký, Hudobná i Jedáleň a maliarsky ateliér Juliany Erdbdy Draškovič. Významne sú aj zbierky nábytku – čo je dôležité na poznanie originálnych historicistných interiérov druhej polovice XIX. st.; obraz — zaujímavá galéria rodinných portrétov; zbrane - sú to cenné exempláre strelných i chladných zbrani; fotografia — rodina Draškovičov, ako aj pionieri fotografie, kniha — umiestnená v hradnej knižnici. Múzejné predmety sú vystavané v 5 úrovniach: v pivnici sa umiestnil žalár, potom nasleduje vysoké aj nízke prízemie a prvé aj druhé poschodie. Takmer všetky priestory hradu sú prístupné, začínajúc tými reprezentačnými, obytnými, až po pomocné, takže je návštevníkom počas príjemnej prehliadky predstavený spôsob života chorvátskej šľachty.
Češki deplijan CZE 0Lesopark
Les okolo jazera a upravený priestor parku patrí medzi chránené a zachované časti bývalého rozľahlého šľachtického panstva a tvorí historický aj prírodný celok. Lesopark je bohatý na rôznorodú flóru i faunu: bohatstvo vegetácie spolu s jazerom tvorí harmonické záhradnícky upravené okolie. V druhej polovici XX. st. sa bezprostredné okolie hradu prerába tak, že vzniká plánovito upravený park, vlastne romanticky ladená záhrada, ktorá napodobňuje prírodu a dodáva spontánnosť organizácii priestorových častí. Vtedy tiež vzniká trakoščianske jazero, ktoré má od samotného začiatku dvojakú funkciu – hospodársku, ako rybník, ale aj estetickú, ako dekoratívny element obvyklý v romantickej parkovej architektúre. V bezprostrednej blízkosti hradu sa nachádza kaplnka sv. Kríža, ktorú nechali grófa Draškovičovej vystavať v polovici XVIII. st.: je stále ešte vo funkcii a má dobre vybavenú vnútornú časť.
Náučný chodník okolo trakoščianskeho jazera má názov Vilová cesta. Je to prechádzkový chodník s dĺžkou približne piatich kilometrov a za príjemné prechádzky ju možno zdolať za dve hodiny. Skladá sa z dvadsiatich informatívne-edukačných zastávok, kde sa poskytujú všeobecné údaje o prírodných hodnotách a zaujímavostiach tohto okruhu, zatiaľ čo Rybárska chatička na jazere a jej okolie je určené na oddych počas prechádzky.

Geolocalisation bp
   
Zobraziť možnosti
Z :
Do :

zdroje:wikipedia,

­