­

krajinou10

MarienburgPredstavte si, že dostanete na svoje narodeniny zámok! Presne to sa stalo v roku 1857 kráľovnej Márii. Určite svojho manžela veľmi zbožňovala. Dar pôvodne nebol nič iné ako miesto: kopec v lese južne od Hannoveru. Kráľovná Mária chcela stredovekú budovu v gotickom štýle a aby to bol dobre opevnený hrad.. A tak sa aj stalo.

V skromnom roku 2020 (skromnom na cestovanie a výlety) zrejme u mňa nič neprekoná. V horúcom auguste, keď teploty v Nemecku atakovali štyridsiatku a koronavírus mal sťažené pôsobenie, som sa odhodlal na návštevu obľúbeného a krásneho novogotického zámku Marienburg, ktorý sa nachádza vo výške 135 metrov na juhozápadnom svahu kopca Marienberg,  len pár kilometrov južne od Hannoveru, s ktorým ho napokon hodne spája.

Predstavte si, že dostanete na svoje narodeniny zámok! Presne to sa stalo v roku 1857 kráľovnej Márii. Určite za to svojho manžela veľmi zbožňovala. Dar pôvodne nebol nič iné ako miesto: kopec v lese južne od Hannoveru. Kráľovná Mária chcela stredovekú budovu v gotickom štýle a aby to bol dobre opevnený hrad.. A tak sa aj stalo. Výsledkom je rozprávkový zámok so štyrmi krídlami, priestranným nádvorím a nekonečným počtom kráľovských izieb (130!). Vďaka tomu je zámok Marienburg dokonalým miestom na romantické prechádzky a ponorenie sa do čarovnej rozprávky.  Napriek bojovému vzhľadu malo opevnenie veľmi svetské úlohy. Napríklad mohutné bašty slúžili ako ľadové pivnice a vysoké strážne veže ako voliéry a stajňa pre obľúbené kozy princeznej Márie.
Kopec, na ktorom stojí zámok bol pôvodne okrúhly, porastený lesom s opusteným pieskovcovým lomom na juhozápadnej strane. Kráľovná Mária túžila po Südostansicht von Schloss Marienburghrade na kopci, ktorý sa aspoň na dvoch stranách týči vysoko nad členitými skalnými stenami. Zámok Marienburg bol umiestnený blízko opusteného lomu a lom bol rozšírený tak, že na východnej strane hradu bola vytvorená hlboká roklina a na južnej strane strmý svah. Bloky z červeného pieskovca získané z lomu boli pripevnené k obvodovým stenám. Hradby, ktoré obklopujú palácové záhrady, tak stoja na okraji strmého svahu, aby mal zámok divoký a romantický vzhľad. Už v roku 1860, keď sa stavali múry, sa objavili obavy, či strmé svahy unesú váhu prstencových hradieb. (Dnes je to reálny problém, ktorý už stál státisíce a  bude stáť milióny)
Hrad mal slúžiť ako vidiecke letné sídlo, poľovnícky zámok a neskôr vdovské sídlo kráľovnej Márii a postavili ho v rokoch 1857 až 1867 architekti hannoverskej školy architektúry Conrad Wilhelm Hase a Edwin Oppler. Maria si svoj narodeninový darček užívala napokon iba jeden jediný rok a osamotená bez milovaného manžela, kým ho v roku 1867 nenasledovala do Viedne do exilu. Ako súkromný majetok kráľovnej nebol palác po anexii hannoverského kráľovstva vyvlastnený Pruskom a zostal vo vlastníctve rodu Welfenn.
Prečo vlastne musel kráľ Juraj V.  Hannoverský do exilu? Keď sa v roku 1866 schyľovalo k prusko-rakúskej vojne, pokúsilo sa Hannoverské kráľovstvo zachovať neutralitu. Pri hlasovaní v Nemeckom spolku 14. júna však podporilo návrh na mobilizáciu spolkových vojsk proti Prusku, čo o deň neskôr viedlo k vyhláseniu vojny zo strany Pruska. Hannoverská armáda síce zvíťazila v bitke pri Langensalz (27. júna 1866),  ale došlo jej strelivo a o dva dni neskôr musela kapitulovať. Kráľ Juraj V. bol zbavený trónu a Hannoversko bolo pripojené k Prusku ako provincia.
Po odchode kráľovnej Márie do exilu stál zámok oplotený a od roku 1869 obývaný a strážený dozorcom Henrym Hartmannom a jeho nástupcom - takmer 80 rokov prázdny.
Nedotknutý vojnami a ťažkými časmi vytrval do dnešných čias aj keď už začiatkom storočia sa tu nachádzalo malé múzeum, ktoré ukazovalo dnes už stratenú pôvodnú nádheru zámku a ktoré bolo potom možné denne navštíviť.
Špeciálne na tom je, že všetky izby sú stále plné originálneho nábytku, kníh, riadu a dekorácií. Jednou z najkrajších miestností je knižnica. Táto útulná, okrúhla izba je plná políc s umeleckými drevorezbami. Uprostred je zdobený stĺp, ktorý akoby držal celú klenbu.  Dnes sú teda prístupné verejnosti tieto časti: zámocké múzeum, reštaurácia, kaplnka a veža. V ďalšiej časti sa konajú svadby, recepcie, koncerty a atď.
Zámok Marienburg vlastnia Welfovci dodnes. V roku 2005 sa princ Ernst August von Hanover rozhodol sprístupniť hrad verejnosti. Z príjmu bol položený základný kameň nevyhnutných rekonštrukčných a reštaurátorských prác, ako aj opatrení na údržbu čisto súkromne financovaného zámku. Po audite nevyhnutných opráv na zaistenie stability komplexu pred zosuvom v desiatkach milónov sa rozhodol o darovaní Marienburgu Dolno-Saskej spolkovej republike.  Zmluva a prevod sa v roku 2018 uskutočnili, ale tu do toho vstúpil  otec princa a zrušil svoju darovaciu zmluvu, čo zákon umožňuje. Tak je zámok stále v rukách rodiny.
Zaujímavý je korkový model hradu, ktorý vznikol spoločne so stavbou jeho veľkého vzoru. Bolo to preto, lebo kráľ Juraj bol od mladého veku slepý a model dal slepému kráľovi príležitosť pocítiť stavbu zámku Marienburg v každom detaile. Mimochodom, bol to bratranec anglickej kráľovnej Viktórie a do jej narodenia následník britského trónu. Tak boli panovnícke rody v Európe previazané.
Je možné vystúpiť aj na vežu (160 schodov/30minút), čo ani v normálnom režime nie je súčasťou prehliadky, mne sa to nepodarilo, v to obdobie bola veža zatvorená. Vo výške 200 metrov nad morom sa vám po zdolaní 160 schodov po historických schodiskách a chodbách naskytne úchvatný výhľad na povodie Leine a krajinu Calenberger. V dobrom počasí je vidieť do Hannoveru a Hildesheimu.

Otváracie hodiny 2020
30. júna až 1. novembra 2020,                    utorok až nedeľa, 10:00 - 18:00
4. novembra až 23. decembra 2020,             streda až nedeľa, 11:00 - 18:00
24. decembra 2020 až 1. januára 2021         zimná prestávka, zatvorené
Cenník
Dospelí 12,50 €



Geolocalisation bp
   
Zobraziť možnosti
Z :
Do :

zdroje:wikipedia

­