Naozaj skromné informácie na webových stránkach múzea  Aeronauticum, nemeckého múzea vzducholodí a námorného letectva, ma nepripravili na to, čo sa dá v tomto komplexe očakávať. Bol to teda výlet trochu na slepo,čo by samo o sebe nebolo výnimočné, keby som nezablúdil na vedľajšiu mariňácku základňu.

Tentokrát na krátko opustíme Bremerhaven a zamierime do Dolného Saska. Od Bremerhavenu je len 13 kilometrov na sever neobvyklé múzeum vojenskej techniky v mestečku Nordholz.
Naozaj skromné informácie na webových stránkach múzea ma nepripravia na to, čo sa dá v tomto komplexe očakávať, je to výlet na slepo, ale napokon viera v povestný Nemecký perfetcionalizmus zostane aj po tejto návšteve neotrasená.
Ale pekne poporiadku. Začína to zaujímavo, navigácia ma zavedie na vojenskú základňu, kde sa po zuby ozbrojeným mariňákom snažím vysvetliť, že ma nezaujíma ich súčasná vojenská technika, ale práve tá historická. Nuž kto mal vedieť, že múzeum susedí s veľkou vojenskou základňou, navigácia to nevedela.
Múzeum je vlastne na mieste pôvodnej základne a vedľa sa nachádza aktívna vojenská základňa. Väčšina lietadiel v múzeu bola použitých pre pátracie a záchranné operácie vojenského námorníctva.
Počiatky leteckej základne Nordholz spadajú až do do cisárskych čias. Od roku 1912 tu boli rozmiestnené vojenské vzducholode. Hangáre boli schopné prijať až desať vzducholodí, takže v severnom Nemecku to bola vtedy najväčšia a najvýznamnejšia základňa počas prvej svetovej vojny.
Múzeum sa skladá z dvoch častí - interiérovej a exteriérovej. Vo vnútorných priestoroch - v hale - sa zaoberá hlavne vzduchloďami. Motory  a vrtule pre pohon vzducholodí - nad hlavou závažia a "preletujúce" modely - možnosť pozrieť sa do kabíny, či priamo do vnútra vzducholode a napokon - príbehy vzducholodí.
Pravdepodobne najznámejší príbeh vzducholode je ten o  Zeppeline LZ 129 "Hindenburg". Je známe, že tragická nehoda pri pristávaní osobnú dopravu so vzducholoďami ukončila. Prečo vzducholoď zachvátili plamene osudného  6. marca 1937, sa asi nikdy nepodarí úplne objasniť. Hoci sa to nedá preukázať, za najpravdepodobnejšie sa dnes považuje, že požiar spôsobila iskra, ktorá vznikla z nazhromaždenej statickej elektriny. Pri lete prešla vzducholoď cez atmosferický front, kde kotviace laná zvlhli a stali sa vodivými. Pri trení povrchu vzducholode o vzduch na ňom vzniká elektrický náboj. Vo chvíli, kedy sa kotviace laná pripojené ku kostre dotkli zeme, uzemnila sa tým celá hliníkova kostra. To spôsobilo, že medzi poťahom a kostrou preskočil elektrický výboj.
Prvým nečakaným skvostom (samozrejme len pre mňa, niekto iný tu pre seba objaví niečo iné) bola Enigma - prenosný elektromechanický šifrovací stroj pracujúci na princípe otáčajúcich sa rotorov. Presah tejto mašinky do popkultúry je určite úspešnejší ako jej použitie pre odovzdávanie tajných správ. Používanie Nemeckom pred  a počas druhej svetovej vojny a slepá dôvera v neprelomiteľnú a absolútne bezpečnú šifru určite prispela k porážke Tretej ríše.  Pretože Enigma nebola dokonalá. Zvlášť po tom, čo sa jej zmocnili západní Spojenci, im umožnila dešifrovať nemecké správy. To sa ukázalo veľmi výhodné predovšetkým v bitke o Atlantik, pretože nemecké ponorky komunikovali pomocou Enigmy a vlastne tak priamo predávali britskému rádiovému odpočúvaniu kľúčové informácie, slúžiace na ich dolapenie.
Vonku síce neprší ale fúka tak, že sotva udržím fotoaparát.
A tu sa nachádza ďalšie prekvapenie. Suchoj SU-22. Je to obávané sovietske stíhacie a bombardovacie lietadlo zo šesťdesiatych rokov s krídlami s meniteľnou geometriou. Ešte som nemal česť ho vidieť na vlasté oči, aj keď slúžilo aj v našej armáde.
Potom ešte VFW Fokker 614, ktorý slúžil dlhé roky  bývalému nemeckému kancelárovi Helmutovi Kohlovi, vraj je ešte vidno rozsedené sedadlo váženého kancelára. To sa mi však uzrieť nepodarilo, veď som bol v múzeu jediným návštevníkom a kto by sa unúval otvárať kvôli mne v takom nečase lietadlo.
Takže niekedy na budúce.