­

krajinou10

Oravský hradZachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou Oravský podzámok do výšky 112 metrov nad hladinou rieky Orava. Je jednou z najmalebnejších a najzaujímavejších hradných stavieb na Slovensku.

Hrad by sa dal nazvať turistickým centrom Oravy, pretože každý, kto sa raz ocitne na Orave, naplánuje si aj návštevu hradu. Taký jednodňový výlet sa dá doplniť aj všeličím iným, len tu v Oravskom podzámku je dostatok aktivít. My sme si vybrali plte a archeoskanzen pod hradom(celý hradný vŕšok musíte obísť až k rieke Orave).
Hrad v poslednej dobe prešiel dôležitými rekonštrukciami a zmenila sa aj politika prehliadok. Nedávno prebehli rekonštrukcie, ktoré navracajú hradu pôvodnú krásu. Revitalizácia nádvoria začala premenou fasády Kaplnky sv. Michala, pokračovala reštaurovaním budovy takzvanej Fary, fasádou Administratívneho traktu a nakoniec, koncom minulého roku, aj premenou III. Hradnej brány.
Hrad si môžete užiť aj takzvane na vlastnú päsť. Vybavíte sa len mapkou, aplikáciou v smartfone a prehliadka sa môže začať. Veľmi chválime!
Hrad sa skladá z troch pomerne samostatných častí: horného, stredného a dolného hradu. Ďalej hradné budovy zahŕňajú opevnenia, veže, bašty, vstupné brány a kaplnku. Strednú časť hradu tvoria stredoveké stavby palácov a krásne romanticky opravená knižnica a jedáleň, kde sú zrejmé vzory z dôb gotických úprav hradu.
Dolný zámok tvorí predovšetkým Thurzovský palác a hradný kostol. Turzovský palác sa pýši historickou kuchyňou a sakristiou s renesančnou nástennou maľbou. Návštevníkov upúta Kaplnka sv. Michala a Klenotnica Oravského hradu, ktoré sú situované v priestoroch Dolného hradu.
Z najvyššej časti hradu na ktorú vedie 880 schodov sa otvára jedinečný výhľad na údolie Oravy. V najstarších priestoroch Horného hradu – v Citadele – je inštalovaná archeologická expozícia a Médiatéka, ktorá mapuje audiovizuálne diela, ktoré sa natočili na Oravskom hrade. Zaujímavou súčasťou prehliadky sú etnografická a prírodovedná expozícia. Historickú expozíciu tvorí systém stredovekých a renesančných stavieb hradu a ich dobové zariadenie.
Podobne ako mnohé iné na Slovensku začali hrad  budovať na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v roku 1241.
Hrad vznikal na skalnom brale a jeho úbočí kaskadovo, v smere z hora nadol.  V počiatkoch vznikol úplne hore na vápencovom útese so zvislými stenami horný hrad, ktorý tvorila pretiahnutá a mierne zalomená palácová stavba, a potom na terase pod ním murovaný stredný hrad. Neskôr aj hrad dolný, ktorý bol vo svojích počiatkoch pravdepodobne drevený.
Za 700 rokov postupného budovania obranných, obytných, sakrálnych a hospodárskych budov vznikla zaujímavá zmes rôznych štýlov, od románskeho slohu, cez gotiku, renesanciu, baroko až po romantizmus.
Najväčšou atrakciou Oravského hradu je jeho monumentálnosť a malebnosť zakomponovaná do neopakovateľného prírodného prostredia v záhybe rieky Oravy nad obcou Oravský Podzámok na terasovito upravenom bočnom svahu. Ten, kto už raz navštívil túto lokalitu musí súhlasiť. Chýry o Oravskom hrade dávno prekročili hranice Slovenska. 
História:
Napriek dnešnej monumentálnosti počiatky hradu boli skromné. Prvýkrát sa pripomína v roku 1267, kedy bol najviac k severu vysunutým hradom, ktorý strážil vstup severojužnej trasy európskeho významu (via magna) na územie Uhorského kráľovstva. Pravdepodobne vznikol na mieste staršieho veľkomoravského osídlenia z 9. storočia.
Od Mikuláša z rodu Balašovcov hrad vtedy prevzal kráľ Béla IV. a urobil ho centrom miestnej správy. Súčasne tak vytvoril predpoklad pre vytvorenie oravskej župy, ktorá sa neskôr odtrhla zrejme od Nitrianskeho velkokomitátu. Stalo sa tak skoro po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho (1321), ktorý hrad v rokoch 1298-1321 ovládal.  Najprv ho spravoval magister Donč, ale keď v roku 1333 získal hrad Karol Róbert z rodu Anjou,   zastupoval ho (neskôr aj jeho syna) na hrade kremnický komorský gróf Leopold a po ňom množstvo kastelánov, čo hradu príliš nepomohlo.
V čase husitských výprav vlastnil hrad Ctibor II. mladší zo Stiboríc.
 Po smrti Ctibora  získal hrad župan Turca Mikuláš Balický, ktorý ho už predtým držal od Ctibora zástavou, ale rozhodujúcu úlohu hral nadlho kastelán Peter  Komorovský. Najprv sa pridal k Janovi Hunyadimu, a preto hrad po roku 1444 v záujme Ladislava Pohrobka obsadil Ján Jiskra z Brandýsa. Keď ho po Kremnickom mieru získal Komorovský naspäť, zastavil ho roka 1455 Peter Aksamit, po ktorého smrti (1458) od Matyáša Korvína dostal Komorovský hrad a aj vymenovanie županom Oravy a Liptova. Napriek tomu sa Komorovský pridal k vzbure proti kráľovi a v roku 1474 musel odísť do vyhnanstva.
Hrad prevzal Matej Korvín, ktorý Oravský hrad ako dôležitý objekt  opravil a náležite prestaval.
Od počiatku kraľovania Vladislava Jagelovského na Oravskom hrade vládol rod Zápoľských. Županom Oravy a neskôr držiteľom hradu sa stal Imrich Zápoľský.
Keďže najbohatší magnát Ján Zápoľský, po bitke pri Moháči, súperil o kráľovský trón s Ferdinandom Habsburským, jeho oravskí kapitáni Mikuláš a Peter Kostkovci museli brániť hrad pred útokmi generála Katzianera, ale v roku 1534 aj tak prešli na kráľovu stranu. Mikuláš roku 1535 zomrel vo funkcii kapitána Horného Uhorska (Slovenska) a hrad dostal jeho spoločník Ján z Dubovca, ktorý hneď začal s jeho rozsiahlou úpravou, pretože nevyhovoval vývoju vtedajšej vojenskej techniky. Patril mu  až do jeho smrti  v roku 1546.
Po jeho smrti nastal o Oravu spor, ktorí vyriešil opäť panovník. Dedič Sedlnický  ostal na hrade do roku 1556, ale keď hrad odovzdal Františkovi Thurzovi, nebolo to  z titulu cisárskeho obdarovania jeho predka Alexia v roku 1527, ktoré bolo viac-menej formálne, ale hlavne preto, že mal za ženu dcéru Mikuláša Kostku. Hrad sa tak stal na sedemdesiat rokov sídlom thurzovského rodu.
Thurzovci sa pričinili o dnešný vzhľad budov a prispeli k jeho stavebnej obnove, čím sa hrad zaradil medzi významné stavby renesančného obdobia. Po smrti Juraja Thurzu (1616) a od roku 1626, po smrti jeho manželky, sa na hrade majetkovo podieľali manželia siedmich dcér Juraja Thurzu a panstvo spravoval vymenovaný direktor.
Zlá hospodárska a politická situácia v krajine  vyústila až do bojov a povstamí proti panovníkom, čo neobišlo ani Oravu.
Jedným z dedičov hradu bol Štefan Thököly, ktorý sa pridal k Wesselényiho sprisahania. Preto bol v roku 1670 hrad obliehaný generálom Heisterom, ale vydaný bol až potom, čo Štefan spáchal samovraždu.
Prekvapivo ho následne už v roku 1672 dobyli sedliacki vzbúrenci pod vedením Gašpara Piku.
Poslednými dramatickými vojnovými udalosťami hrad prešiel za povstania Františka II. Rákócziho. Najprv ho dobyli povstalci pod vedením Alexandra Karolyiho roku 1703 a potom niekoľko mesiacov odolával cisárskemu vojsku, než sa v roku 1709 posádka vzdala.
Za spravovania Juraja Erdódyho (od 1714) boli napravené najväčšie škody, ale to, že spolumajitelia na hrade nebývali, viedlo k jeho úpadku. Navyše roku 1800 hrad vyhorel a hrozila mu úplná devastácia. Iba provizórnymi opravami Františka Zichyho dokázal prekonať najhoršie a až po roku 1861 sa mu dostalo trvalého zastrešenia a záchranných opráv. Preto na hrade mohlo byť v roku 1868 zriadené múzeum. Obdobne ako na iných hradoch, aj tu sa Pálffyovci, jeho poslední majitelia, pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu, ktorá sa dotkla predovšetkým stredného hradu. Zásluhu mal na tom hlavne Jozef Pálffy, ktorý o hrad staral od roku 1896.
K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v rokoch 1953-1968, po dokončení ktorej sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea.

P2470676Oravské múzeum.
Súčasťou hradnej expozície je aj expozícia Oravského múzea. Oravský región je stále považovaný za oblasť bohatú na ľudovú kultúru v hmotnej i duchovnej podobe. táto je prezentovaná v etnografickej expozícii.

Okrem základnej charakteristiky prírodných pomerov regiónu Orava, ktorá je spestrená bohatou fotodokumentáciou, sú v expozícii vzorky minerálov, hornín a paleontologických nálezov.

Upír Nosferatu
Film vznikol v roku 1922 v Nemecku, autor v ňom čerpal z knihy Brama Stokera: Dracula, kedže nezískal práva na natočenie filmu podľa predlohy Brama Stokera, bol nútený pozmeniť mená postáv a dej sa odohráva vo fiktívnom mestečku Wismar.
Zaujímavosťou je aj to, že scény z hradu natáčali na Oravskom zámku na Slovensku.
Nakrúcali tu i legendárneho Adama Šangalu a prednedávnom aj film Sokoliar Tomáš.Zo známych osobností sem v minulosti chodil hľadať inšpiráciu pre svoje svetoznáme romány napríklad aj Karel Čapek.

Je to hrad či zámok?
Nejeden z hradných pánov mal budovateľské sklony a tak sa stalo, že počas svojej vlády prilepili na vápencové bralo tu domček, tu kaplnku, tu štvorposchodový palác, alebo tuhľa aspoň malý kurník, až hrad nadobudol súčasnú podobu. Oravský hrad plnil reprezentačnú funkciu príznačnú pre zámky, avšak svojou polohou bol predurčený vykonávať predovšetkým úlohu obrannú. To je aj dôvod na používanie dvojakého označenia hrad-zámok.
Otváracie hodiny
Január, Február, Marec    09:30 - 15:00 h
Apríl    pondelok - piatok 09:00 - 15:00 sobota - nedeľa 09:00 - 16:00
Máj    pondelok - piatok 09:00 - 15:00 sobota - nedeľa 09:00 - 16:00
Jún    pondelok - piatok 09:00 - 15:00 sobota - nedeľa 09:00 - 16:00
Júl, August    09:00 - 17:00 h
September    09:00 - 16:00 h
Október    09:00 - 15:00 h
November, December    otvorené od 27.12.2021 09:30-15:00

Vstupné
Základný okruh  Dospelí  9 €
Prehliadka prebieha individuálne (bez sprievodcu) s možnosťou stiahnutia mobilnej aplikácie „Oravský hrad“, ktorá nahrádza sprievodcu – odporúčame si so sebou zobrať slúchadlá.
Malý okruh  Dospelí  7 €
Veľký okruh  Dospelí  13 €
Deti do 6 rokov majú vstup zdarma



Geolocalisation bp
   
Zobraziť možnosti
Z :
Do :

zdroje:wikipedia, www.oravskemuzeum.sk

­