­

krajinou10

MIRI0039Hrad Trenčín je asi najznámejší slovenský hrad po Bratislavskom. Je jeden z našich najkrajších, tretí najväčší a určite sa oplatí ho navštíviť. Rovnako ako historické mesto pod hradom. Hrad je otvorený celoročne a svedčí mu snáď každé počasie. S hradom úzko súvisí aj nastaršia Uhorská legenda týkajúca sa neďalekého kláštora Skalka.

Na hrad sa dostanete stúpaním po kľukatých uličkách starého podhradia okolo katovho domu, alebo schodmi farského kostola. Môžete si ho pozrieť v dvoch okruhoch, v kratšom A okruhu (30 až 40min) sa oboznámite z históriou a môžete vystúpiť na Matúšovu vežu. Ja doporučujem dlhší B okruh (asi 75min), v ktorom vás sprievodkyňa prevedie po všetkých expozíciách a na záver sa môžete tiež pokochať výhľadom z Matúšovej veže, ktorý stojí za to.
Interiér hradu je strohý, pretože, ako sa v histórii dočítate, hrad bol po vypálení už zrúcaninou, vidno to aj na akvareloch Thomasa Endera z polovice 19. storočia (viď dole). Trenčianske múzeum naplnilo miestnosti hradu krásnou zbierkou inventáru a archeologickými vykopávkami a dalšími zachovalými fragmentami histórie.
Návšteva ubehne rýchlo, potom sa ešte oplatí obísť hrad okolo farského kostola do lesoparku Brezina a popri hradbách sa dostať až pred mohutné východné opevnenie. Alebo chodníkom cez lesopark, čo je síce dlhší výstup, ale nie je taký strmý.
Pri pohľade na snáď 30 metrovú mohutnú hradbu, hlbokú priekopu a ešte stále veľkolepú kruhovú vežu si človek nevdojak pomyslí, že by takýto hrad nechcel dobýjať, asi by to nebolo len na jednu šichtu, asi by boli potrebné cezčasy :-D. Napokon kapitán Ján Katzianer dobyl hrad po 14 týždňovom obliehaní a to ešte toto opevnenie vlastne vtedy ani nestálo. Ak budete stáť pred Baštou, všimnite si stromy za sebou. Nájdete tu borovice, brezy a pár zvláštných pokrútených starých stromov.  Posledných 70 čerešní z kedysi tisíc stromového Čerešňovéhosadu je  pripomienkou na rok 1912, kedy sad vznikol.
Najväčšie zaujímavosti hradu:
Studňa lásky - jedna z najstarších, ale i najkrajších slovenských povestí je o Omarovi, Fatime a Studni lásky. Rozpráva o láske tureckého pašu Omara ku krásnej Fatime, zajatkyni Štefana Zápoľského na Trenčianskom hrade. Za jej slobodu sľúbil Omar vykopať na hrade studňu, aby sa stal skutočne nedobytným. So svojimi 300 druhmi sa vraj po tri roky snažil z tvrdej skaly vykopať vzácnu vodu. To sa mu za cenu smrti takmer všetkých druhov i podarilo. So slovami „Zápoľský, vodu máš, ale srdce nie“ si Fatimu odviedol domov. Pri odchode sa vraj Fatimin závoj zachytil o krovie na zákrute cesty na hrad. Hostinec, ktorý vznikol na tomto mieste asi v 16. storočí niesol preto meno Závoj a dnes sa volá Fatima. V skutočnosti išlo o pôvodnú budovy fary, prináležiacej ku kostolu Narodenia Panny Márie. Ani so studňou to nebolo tak, ako podáva povesť. V skutočnosti ju asi začiatkom tridsiatych rokov 16. storočia začali kopať vojaci habsburskej posádky hradu a poddaní trenčianskeho panstva. Trvalo im to okolo štyridsať rokov a dostali sa na úroveň takmer 80 metrov pod povrch skaly. Prácu dokončil Alexius Thurzo okolo roku 1570. Na prameň síce nenarazili, ale úroveň stečenej dažďovej vody v tomto umelom rezervoári dosiahla uspokojivú úroveň. Dodnes kolíše v rozmedzí 12 –15 metrov.
Kasáreň - na Trenčianskom hrade bola vybudovaná ako súčasť rozsiahleho fortifikačného programu realizovaného v dobe držby Trenčianskeho hradu magnátskym rodom Zápoľskovcov v období prvej polovice 16. storočia. Slúžili na ubytovanie mužstva hradnej posádky.
Hladomorňa - ponúka návštevníkom expozíciu s replikami stredovekých mučiacich nástrojov a dozvedieť sa zaujímavé informácie ohľadom tzv. útrpného práva z histórie mesta Trenčín. pôvodne Kráľovská veža slúžila ako vyhliadková veža, neskôr sa z nej stalo hradné väzenie a hladomorňa. Historici však neobjavili žiadne dokumenty, ktoré by naznačovali a potvrdili úmrtie v hladomorni. Hladomorňa skôr slúžila ako preventívne zastrašovanie.
Ľudovítov palác  -na 1. poschodí gotického paláca, upraveného do súčasnej podoby v II. polovici 20. storočia je novozriadená expozícia historického dobového nábytku z obdobia 17. až 19. storočia
Barborin palác - prvá miestnosť, Rytierska sieň, je najväčšou miestnosťou na hrade. Sála mala v 16. storočí lunetovú klenbu, po ktorej sa zachovali už len stopy. Ďalšie miestnosti slúžili ako obytné priestory.
Rotunda - ojedinelý štvorlístkový (štvorapsidový) pôdorys odlišuje trenčiansku Rotundu od všetkých doteraz známych centrálnych stavieb na Slovensku.
Lapidárium - podzemie Barborinho paláca s expozíciou fragmentov kamenných článkov.
Matúšova veža - je najstaršou stavbou obytného a obranného charakteru na Trenčianskom hrade. Bola postavená koncom 11. storočia v románskom slohu a okolo roku 1270 ju obstavili tehlovým plášťom a upravili v gotickom duchu. Veža umožňuje návštevníkom hradu a jedinečný výhľad na panorámu celého mesta Trenčín, Biele Karpaty, Vršatské bradlá a na Drietomský Žľab. Návštevníci hradu pri jej zdolávaní prekonajú 146 schodov.


Rímsky nápis:
Výhodné a strategické umiestnenie pod skalnou vyvýšeninou a križovatke ciest spojujúcich sever s juhom a západ s východom priťahovalo osadníkov od pradávna. Od pravekých ľudí, cez Keltov po germánske kmene Markomanov a Kvádov.
História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l.
VICTORIAE
AVGVSTORV(m)
EXERCITUS QVI
LAV  GARICIONE SEDIT MIL(ites)
L(egionis) II DCCCLV
(Marcus Valerrius) MAXIMIANUS LEG(atus) LEG
(ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)
Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej.
Identifikáciu legáta Marka Valeria Maximiana (ako aj pravosť nápisu na hradnej skale) potvrdil nález v meste Zana v Alžírsku (Diana Veteranorum v rímskej provincii Numidii). V polovici 20. storočia tu bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa M. V. Maximiana s votívnym nápisom opisujúcim jeho bohatú kariéru v rímskej armáde. Práve v tomto opise sa spomína epizóda z jeho života, počas ktorej bol veliteľom rímskych oddielov, ktoré prezimovali v osade Laugaricio v zadunajskom barbariku.
Rímsky nápis je vytesaný v skale, ktorý je možné sledovať len z hotela Elizabeth. Musíte teda vojsť do hotela, vyšliapať po schodoch hore a až tam sa z okna môžete pozrieť.

História hradu:
Písomné pramene z čias Veľkej Moravy spomínajú menovite len Nitru, Devín a Bratislavu (Nitrava, Dowina, Brezalauspurc). Boli to významné strategické hradiská so sakrálnymi stavbami, Nitra bola sídlom Nitrianskeho kniežatstva. V Trenčíne nachádzame obdobnú situáciu — strategickú polohu, pravdepodobne sakrálnu stavbu, hustú sídliskovú aglomeráciu a pohrebiská z 9. storočia. Podľa kronikára Anonyma (Gesta Hungarorum, prelom 12. a 13. stor.) v dobe vojny mocného vladára Svätopluka s východofranským kráľom Arnulfom roku 889 stála na trenčianskej skale pevnosť Trusun. Sľubný vývoj Veľkej Moravy s rozvinutými remeslami a významnou slovienskou liturgiou, ktorú priniesli solúnski bratia Konštantín-Cyril a Metod roku 863, zničili vnútorné rozbroje po Svätoplukovej smrti a vpády staromaďarského vojska. Pri opravách Barborinho paláca boli odkryté zvyšky rotundy z čias Veľkej Moravy. Rotunda, z latinského rotundus - okrúhly, oblý, je názov pre kruhové stavby sakrálnej architektúry. Najstaršie rotundy u nás pochádzajú z čias Veľkej Moravy t. j. 9. storočia, mali predlohy v staro-kresťanských centrálnych Stavbách zväčša s funkciou mauzólea, alebo baptistéria. Vojensko-strategická poloha nad riečnym brodom pod skalou a križovatkami diaľkových ciest, určila skale sídelno-reprezentatívnu úlohu, azda typ súkromného veľmožského sídla, pre ktorý sú rotundy typické.Na základe písomných údajov, archeologických nálezov a ďalších ukazovateľov je predpoklad, že stála už v 9. alebo 10. storočí. Zánik veľkomoravskej štátnosti sa tradične datuje rokom 907, kedy sa odohrala bitka pri Bratislave. Stredné Považie nezasiahla bezprostredná maďarská okupácia, zotrvávala tu pôvodná vedúca vrstva ranofeudálnej spoločnosti.

0202.jpg 0205.jpg 0207.jpg certifikat.jpg 0206.jpg napis_na_tr_skale.jpg

Zakladateľ uhorského štátu Štefan I., Svätý, z rodu Arpádovcov (od roku 1000 - 1038), daroval Zoborskému kláštoru dôchodky z mýt na Váhu až po Trenčín. Majetkové práva dosvedčujú tzv. Zoborské listiny z rokov 1111 až 1113, v ktorých sa spomína "civitas Treinchen".
Správy v kronikách Kozmasovej a Viedenskéj obrázkovej (Chionicon Pictum) spomínajú hrad k rokom1067 a 1091, nepriamy údaj je z roku 1086 v zakladacej listine Pražského biskupstva. Hrad Trenčín bol v 10. storočí severným bodom obrannej línie proti Morave, koncom 10. storočia existoval pohraničný Trenčiansky komitát, so sídlom na hrade.
Poľské knieža Boleslav Chrabrý ovládol územie Slovenska od roku 1001, bol pánom aj Trenčianskeho hradu do roku 1018.
Tatársky vpád pod vedením chána Ordu zasiahol aj Trenčín. Obranu hradu viedol župan Bohumír, syn Sebeslava z rodu Hont-Poznan. Hrad vďaka výhodnej polohe a opevneniu odolal náporu a ubránil sa. Po tatárskom vpáde kráľ Béla IV. osobne dozeral na stavbu nových hradov a prestavby starých, vedomý si, že absencia dôkladne opevnených miest bola jedným z hlavných dôvodov spustošenia krajiny.
Doba Čákovcov je ďalšou významnou kapitolou v dejinách hradu. Matúš Čák Trenčiansky, najmocnejší muž svojich čias nebol viazaný kráľovskou mocou, vo svojej obrovskej dŕžave sa stal samostatným vládcom a staral sa o zveľadenie a opevnenie Trenčianskeho a svojich ďalších hradov. Krvavá bitka pri Rozhanovciach 15. júna 1312 rozhodla v prospech kráľovského vojska, ktoré zvíťazilo nad oligarchami Omodejovcami posilnenými vojskom Matúša Čáka.
Trenčiansky hrad - centrum „Matúšovej zeme" - „terra Mathei" získal po jeho smrti (18. marca 1321) kráľ Karol Róbert. Uhorský panovník Ľudovít I., Veľký (od roku 1342) si Trenčiansky hrad obľúbil, po Matúšovi Čákovi opäť rozšíril a zdokonalil najmä vnútorný hrad.
Uhorský kráľ a rímsky cisár Žigmund Luxemburský (od roku 1387 - 1437) daroval svojej druhej manželke Barbore Celjskej aj Trenčiansky hrad. Uskutočnila v jeho areáli niektoré zásadné zmeny a prestavby v duchu neskorej gotiky. Husitské vojská vpadli na Považie roku 1430, uhorským vojskám velil Stibor zo Stiboríc mladší -pán Beckovského a dalších hradov. Uhorský hlavný kapitán Ján Katzianer dobyl hrad po 14 týždňovom obliehaní v občianskej vojne roku 1528.
Štefan Zápolský zastával najvyššie funkcie v krajine, za svoje verné služby kráľovi Matejovi Korvínovi získal hrad a panstvo (roku 1475). Veľkorysou prestavbou komplex južného fortifikačného systému preťal horský hrebeň a vytvoril dokonalú obranu v podobe hlbokých priekop, múrov a veží.
Neustále hroziace Turecké nebezpečenstvo, stavovské povstania a vojenské sprisahania si vynútili dokonale vyzbrojenú pevnosť. Rakúska cisárska posádka obsadila hrad od roku 1663 až do roku 1783. Illesházyovci (od roku 1594) tak ako kedysi Zápoľskovci, odviezli do svojich nových sídiel všetko, čo malo vyššiu hodnotu. Trenčiansky hrad okrem vojenskej a politickej funkcie mal svoje hospodárske zázemie v meste a okolitých poddanských dedinách trenčianskeho hradného panstva. Vojnové rabovania, epidémie, požiare a povodne sužovali obyvateľstvo mesta a hradu, ktoré sa vždy znova pozviechalo. Obrovský požiar dňa 11. júna 1790 zachvátil mesto a hrad, ktorý padol za obeť ničivému ohňu. Odvtedy zostal hrad v ruinách, snahy o jeho záchranu sa neuskutočnili. 

Trenčín mal napokon šťastie. Nedopadol ako podobné zrúcaniny a nedostal sa do stavu, z ktorého niet návratu. V polovici 19. storočia bol pamiatkovo zakonzervovaný a po roku 1945 začala jeho obnova, ktorá s prestávkami, trvá do dnes. Je to potrebné, veď pred nedávnom sa zrútila čas hradieb a museli byť prevedené bezpečnostné opatrenia, vďaka ktorým je prehliadka hradu bezpečná.

Otváracie hodiny
MÁJ - SEPTEMBER: 9:00 - 19:00
posledná prehliadka 17:00 hod.

OKTÓBER - APRÍL: 9:00 - 17:00
posledná prehliadka                    OKRUH B o 15:00 hod.
predaj                                                   OKRUH A do 16:00 hod.
dolné nádvorie                                od 16:00 hod. do 16,30 hod.

Cenník, Okruhy a Orientačný plán:

orientacny plan okruhy okruhy


Geolocalisation bp
   
Zobraziť možnosti
Z :
Do :

zdroje: wikipedia, V textu sú použité texty z panelovej expozitúry hradu.

­