­

krajinou10

P2500223Burnum je archeologické nálezisko v národnom parku Krka. Nachádza sa neďaleko osady Puljane a je verejnosti zatiaľ málo známe. Známejší je zrejme neďaleký vodopád Manojlovac slap. Obe tieto lokality spájajú staroveký Rimania, ako, to sa dočítate v článku.

Burnum
Pri putovaní krajom horného toku rieky Krka objavíte i omnoho staršie pamiatky ako pevnostný systém Kninu, o ktorom som písal v predošlom článku.
O prítomnosti Rimanov v tunajšom kraji sa vedelo už dávno vďaka torzu kamenných oblúkov, ležiacich pri ceste D59 zo Skradinu do Kninu neďaleko obce Kistanje na mieste dávneho vojenského tábora. Jeho vznik sa datuje do počiatkov prvého storočia po Kristovi, kedy slúžil ako základňa jednej z dvoch légií, strážiacich oblasť Dalmácie. Ich úlohou bolo dohliadať na bezpečnosť strategickej komunikácie medzi rímskou metropolou a jej provinciami a kolóniami na Balkáne až po Albánsko.
Vojenský tábor Burnum bol vybudovaný na ruinách ilýrskeho mesta. V čase rozkvetu tábor patril k dôležitejším oporným bodom v oblasti Jadranu, bol veľmi dobre vybavený (amfiteáter, akvadukt, cesty, Jupiterov chrám a samozrejme cvičisko, kasárne pre legionárov i veliteľské stanovisko) a chránil okolie rímskeho mesta Jadera.
Pojal viac ako 500 mužov. Po dosiahnutí stability v tejto oblasti a z nariadenia cisára i odchodu XI. légie tábor Burnum začal strácať na svojom význame a začalo sa neďaleko tábora rozvíjať obchodné centrum. Väčšinou bolo osídľované vojnovými veteránmi.
Za cisára Hadriana bol niekdajší vojenský tábor povýšený na mesto s vlastnou samosprávou, ktoré zostalo dôležitým centrom Dalmácie až do zániku Západorímskej ríše. Vpády barbarských kmeňov - v 5. storočí Ostrogótov a v 6. storočí Slovanov - však nakoniec privodili aj zánik Burnumu a de facto jeho vymazanie z povrchu zemského.

Prvé vykopávky tu boli vykonané už v roku 1912. Spomenuté kamenné oblúky spoľahlivo označovali časť tábora. Zato nad amfiteátrom akoby sa zľahla krajina. Doslova a do písmena. Zvyšky múrov, ktoré ho obklopovali a aké poznáme z rímskeho Kolosea alebo veronskej a pulskej arény, časom rozobrali miestni obyvatelia ako stavebný materiál a zvyšky objektov pomaly prekryl nános pôdy a krovinatého porastu, takže pre pešieho pozorovateľa išlo nanajvýš o terénnu nerovnosť.
K objavu nakoniec pomohla náhoda, moderné archeologické postupy a letecké snímkovanie severnej časti parku. Snímky z okolia Ivoševci v roku 2002 priniesli senzačné odhalenie, považované Chorvátmi za archeologický objav storočia.
Kruhový objekt burnumskej arény sa rozkladá asi 400 metrov od pôvodného vojenského tábora, kde sa až do tej doby pásli stáda oviec a tu a tam tadiaľto prešiel nejaký ten automobil. Priemer arény činí niečo okolo 100 metrov a lievikovité hľadisko čnie v najvyššom bode do výšky ôsmich metrov. Do arény vedú štyri vstupy, orientované podľa svetových strán a v nedávnej dobe tu prebiehala ich rekonštrukcia. Odporúčame vyskúšať si akustiku amfiteátra. V jeho strede stačí sa hlasnejšie rozprávať a zvuk sa krásne šíri do hľadiska. Bez elektroniky.
Objekt je prístupný za poplatok od roku 2010 a z iniciatívy obyvateľov neďalekého Šibeniku sa tu organizujú slávnosti „Burnumskej Idy“. Pri ceste je malé parkovisko a pri ňom búdka, kde zaplatíte vstupné a dostanete informácie. 15€ za dspelú osobu, asi polovičná za dieťa sa môže zdať veľa. Lístok však platí aj na Manojlovac slap, Eko kampus v Puljane a hlavne do krásneho kláštora Krka.
V Eko kampus "Krka" v Puljani sa nachádzajú priestory Archeologickej zbierky. Tu si môžu návštevníci prezrieť pozostatky amfiteátra, arkád niekdajšej budovy vojenského veliteľstva a zvyšky múrov vojenského cvičiska, v múzeu je v štyroch miestnostiach rekonštruovaný vzhľad rímskej osady a život vo vojenskom tábore Burnum. K videniu sú aj náhrobky vojakov, ich výstroj, ale aj socha cisára Vespasiána. Tam sa nám však tohto roku už nepodarilo dostať.

Manojlovac slap je nádherný vodopád na hornom toku rieky Krka a je súčasťou národného parku Krka.
Manojlovac slap sa tu nachádza s mnohými ďalšími, ale menšími vodopádmi. Kúsok od Burnumu v smere na Knin je značka smerujúca na Manojlovac slap, ktorá vedie na úzku prašnú cestu a parkovisko. Tu musíte zaplatiť vstupné, prípadne sa preukázať vstupným od Burnumu. Z malého parkoviska je to už len pár metrov a uvidíte veľkolepú Manojlovacku panorámu. Pohľad na kaskády Manojlovca slap je naozaj ohromujúci. Z vrcholu kaňonu sa pozeráte na vodopády Manojlovac a jasne vidíte dva veľké vodopády. Celkové klesanie Manojlovac slapu je 60 metrov.  Môžete tu vidieť ohyb kaňónu rieky Krka. Najlepší čas na návštevu vodopádov Krka je určite v období dažďov, zvyčajne na jeseň alebo začiatkom zimy, ale my sme tu boli v lete a v sparnom počasí sme sa pokúsili dostať až dole k hladine rieky. Zostup je jednoduchý, naspäť sa v takomto počasí kráča tažšie. Prekvapila nás široká a kvalitná cesta s pozostatkom ochrannej obruby na vonkajšej strane. Cestu vybudovali Rímsky legionári. Vodu z Krky vozili na vozoch až do tábora. Sklamaní sme ostali pri pozostatkoch starých mlynov, ktoré nam prehradili cestu k rieke a ďalej sme sa nedostali.
Pohľad na vodopád Manojlovac je jednou z najpôsobivejších scén na rieke. Cisár František Jozef I. a jeho manželka Alžbeta Rakúska, známejšia ako Sissi, si ju pri návšteve v roku 1875 užili, ako ukazuje nápis vytesaný do skalného podložia na vyhliadke nad vodopádom.
Vstupné v lete:
Kistanje (Well of life, Krka monastery), Burnum, Puljane 15€



Geolocalisation bp
   
Zobraziť možnosti
Z :
Do :

zdroje:wikipedia,

Ďalšie články z národného parku Krka:
NP Krka - Skradinski buk, tie najkrajšie vodopády
Roški Slap a horná časť Národného parku Krka
Visovac, ostrov s kláštorom
Skradin, mestečko pod vodopádmi
Knin, pevnosť nad Krkou


­