Mnohých našincov irituje  prístup väčšiny Nemcov k emigrantom a vôbec k emigrácií. Pre lepšie pochopenie by  možno stačilo navštíviť toto múzeum, veď múzeum venované vysťahovalectvu nemá v Európe už asi nikto iný.
Nemecké Múzeum vysťahovalectva v prístavnom meste Bremerhaven sa nachádza na historickom mieste v Novom Prístave, ktorý bol otvorený v roku 1852 a bol východiskovým bodom pre zhruba 1,2 milióna vysťahovalcov do Nového sveta od roku 1890.

Tento Nový prístav bol v tesnej blízkosti Starého prístavu (Alter Hafen ), Ríšského prístavu a Columbus Wharf a odtiaľto sa vypravilo do Nového sveta 7,2 milióna vysťahovalcov.
Unikátny projekt v Európe ojedinelý, venovaný nemeckým a európskym dejínám vysťahovalectva bol otvorený 8. augusta 2005. Práce na jeho vzniku trvali cez 20 rokov. V roku 2012 sa múzeum rozšírilo o nové krídlo, ktorá sa zameriava na históriu Nemecka aj ako krajiny imigrantov, teda krajiny prisťahovalcov.
Pôvodne mal prístav založený mestom Brémy v roku 1827 slúžiť iba obchodu. Ale emigranti by mohli priniesť ešte viac peňazí. To si zrejme povedali Brémsky obchodníci a na plachetnice, ktoré priviezli tovar, ako sú tabak a bavlna, z Nového sveta do Európy, predávali lístky pre emigrantov, aby ich zaplnili. Takzvaný Brémsky zákon z roku 1832 dal mestu značnú výhodu pred Rotterdamom, Le Havre či Hamburgom. Na lodiach, ktoré plávali pod vlajkou Brém, museli byť splnené minimálne normy pre prepravu osôb. Tieto lode boli považované za bezpečné a maximálna úmrtnosť tri percentá počas plavby bola veľmi nízka. Rozumná cena a dobré hygienické podmienky navyše spôsobili, že Bremerhaven sa rýchlo stal najpopulárnejším nemeckým prístavom pre emigrantov. Keď o niekoľko rokov neskôr, v roku 1857, tu vznikla pobočka nemeckého Lloydu, bol to začiatok pravidelného lodného spojenia medzi Nemeckom a USA.
Celá expozícia je zameraná na jednotlivé osudy. Na skutočných ľudí. Mená, dátumy, fotografie imigrantov nastupujúcich v nočnom Bremerhavene na loď za hluku lodných motorov, škrípajúcich prístavných žeriavov. Tak nejako chudoba i bohatí opúšťali Starý kontinent, aby najbližšie dni strávili na lodiach plaviacich sa studeným Atlantikom.
Aký je to pocit opustiť svoju vlasť a vyplávať k novému životu?

Počas cesty stáročiami návštevníci múzea zažijú rozlúčku, plavbu i príchod do Nového sveta. Smútok z odchodu, neistota, ale aj nádeje a sny emigrantov sú tu intenzívne hmatateľné. Cesta končí v rekonštrukcii Grand Central Terminalu. Táto nádherná vlaková stanica v New Yorku je symbolom kultúrnej rozmanitosti Nového sveta. V skutočnosti ale cesta končí až vtedy, keď emigranti, teraz prisťahovalci, sa usadia vo svojej novej vlasti, založia si nový domov a nájdu prácu. Samozrejme, že tento prístav bol začiatkom cesty do Nového sveta aj pre naších krajanov, teda Slovákov, Čechov a Maďarov. Vysťahovalectvo z chudobných častí Rakúsko-Uhorska malo svoj ústredný bod práve tu. V databázach nie je problém nájsť slovenské, či české mená. Rovnako na mape USA rozsvietiť mestá, ktoré sa volajú Praga, alebo Wien.
V novom krídle venovanom imigrácii sa návštevník dostane do Nemecka v autentickej rekonštrukcii obchodného centra z roku 1973. Tu sa zobrazuje púť životom a Európou asi 53 miliónov prisťahovalcov, ktorí sa presťahovali od roku 1685 navždy, alebo prechodne na nemecké územie - a záber najväčších a najvýznamnejších prisťahovaleckých skupín, či už francúzských hugenotov, Poliakov alebo "hosťujúcich pracovníkov", ktorých v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch Spolková republika priťahovala.
Na záver prehliadky si návštevníci môžu vyhľadávať svojích vlastných príbuzným v dvoch medzinárodných databázach a môžu tiež zacítiť kúzlo kina z 50-tých rokov, kde sa premietajú tri krátke filmy zobrazujúce osudy emigrantov a ich potomkov.
Epilóg: Dňa 17. mája 1974 vyplávala loď "Brit Annis" s viac ako 350 emigrantmi na palube smerom k Austrálii. Bola to posledná emigrantská loď, ktorá opustila prístav Bremerhaven.

zdroje: www.dah-bremerhaven.de