Červený Kameň sa vypína nad obcou Častá na okraji Malých Karpát a na hrane údolia potoka Gidra vo výške 339 m.n.m. Táto mohutná protiturecká pevnosť, spájaná s českou kráľovnou Konstanciou Uhorskou, býva právom pokladaná za jeden z najkrajších a najzachovalejších slovenských hradov.
Ak si chcete urobiť nedeľný výlet do zaujímavého a krásneho prostredia je návšteva tohoto dostupného hradu priam ideálnym nápadom.
Hrad sa nachádza v krásnom prostredí karpatských lesov, nachádzajú sa na ňom rôzne atrakcie, cez sezónu tu bývajú všelijaké akcie a hrad samotný je vo výbornom stave, ukrývajúci nejedno prekvapenie.
Po vstupe do areálu sa na vonkajšom predhradí môžete prejsť i novým francúzskym parkom.
SOKOLIARI:
Určite neobíďte najväčšiu kolekciu dravcov na Slovensku s náučným parkom na sokoliarskom dvore Astur (http://www.astur.sro.sk). Najväčšie dravce ako Vír skalný a Orol skalný určite zaujmú každého.
S dravcom v ruke sa môžete nechať vyfotiť a oplatí sa počkať na letovú ukážku, kde uvidíte sokoliarské umenie v akcii.
Na tomto dvore rastú aj také skvosty ako Sekvojovec mamutí a Ginko dvojlaločné (biloba).
MÚZEUM:
Samotný hrad patrí Slovenskému národnému múzeu.
V zbierkach múzea sa nachádza viac ako 13 500 zbierkových predmetov. Zbierky zahŕňajú zbierky nábytku, porcelánu, skla, keramiky, obrazov, grafík, plastík, textilu, zbraní a archív historických kníh.
To všetko si môžete pozrieť v muzeálnom okruhu, v ktorom vás sprievodkyňa prevedie po interiéry hradu.
Okrem toho sa dozviete všeličo zaujímavé o unikátnej Salle Terrene, teraz služiacej pre svadobné účely, hradnej lekárni, ktorá vypadá presne tak, ako si človek predstavuje stredovekú lekáreň, kaplnke Nanebovzatia Panny Márie s krásnymi freskami od talianskeho umelca a kabinete zbraní.
Nesmiem zabudnúť na pivnice, ktoré sú najväčšie pivničné priestory v strednej Európe. Tieto boli pôvodne rozdelené drevenými podlažiami a mali slúžiť ako sklad tovaru, neskôr slúžili ako kasárne pre hradnú posádku. Dnes sú to aj úžasné koncertné siene.
HISTÓRIA HRADU:
O rozhodujúcom podiele Konstancie, vdovy po českom kráľovi Přemyslovi Otakarový I, na založení hradu, píše kronikár Karla IV. Pulkava z Radonína a kladie ho pred rok 1240.
Podľa povesti o jeho vzniku boli základy a múry hradu postavené na vrchu Kukla. Ten bol však sídlom tajomných síl, strašidiel a duchov a preto víly stavebný materiál stále, každú noc, prenášali na susedný skalnatý kopec. Napokon kráľovná vílam ustúpila.
V roku 1296 hrad zakúpil "pán Váhu a Tatier" Matúš Čák Trenčiansky, ale po jeho smrti (1321) sa vrátil kráľovi.
Od polovice 14. storočia sa na hrade držitelia striedali a s vdovou po Pavlovi Volfardovi o sto rokov neskôr prešiel na Juraja, grófa Svätojurského a Pezinského, a bol zrejme dôkladne prestavaný.
Panstvo od jeho syna Petra v roku 1511 získal Ján Zápoľský, ale nároky úspešne uplatňovala aj kráľovná Mária, od ktorej ho získali bratia Thurzovci.
Thurzovci boli obchodnými partnermi podnikateľov a finančníkov domu augsburských Fuggerovcov, ktorým panstvo pred rokom 1536 predali.
Fuggerovci zamýšľalli hrad premeniť na pevnosť zodpovedajúcu najmodernejším požiadavkám, v ktorej sa pred konečným exportom mali uskladňovať zásoby kovov zo stredoslovenských banských miest. K tomu účelu boli pod juhozápadnom krídlom vybudované ohromné klenuté pivnice.
Ale ťažobné zámery Fuggerovcov na Slovensku sa kvôli postupu Osmanských Turkov a aj "cenovej revolúcii" (po dovoze kovov z Ameriky) v roku 1546 s konečnou platnosťou rozplynuli a hrad do roku 1556 zhruba dostavali len s ohľadom na predpokladanú perspektívu iných obchodných aktivít.
O úplnú premenu hradu na pevnosť sa postaral Anton Fugger. Jeho stavitelia využili teoretických štúdií renesančného vševedca Albrechta Dürera. Stavali na mieste pôvodného hradu, ktorý týmito stavebnými zmenami skoro úplne zanikol.
V roku 1560 zomrel Anton Fugger, a potomkovia hrad využívali len zriedka.
V roku 1581 diel hradu kúpil vojvodca Mikuláš Pálffy a do roku 1588, okrem iného aj sobášom s dcérou Antona Fuggera, získal tiež diely ostatné. Pretože Červný Kameň sa stal jeho hlavným sídlom, prikročil ihneď k dostavbe hradu. Činnosť dovŕšil v roku 1590 a ďalej sa plne venoval svojej vojenskej kariére, ktorá znamenala vzostup celého rodu.
Jeho vnuk Mikuláš Pálfy obnovil hrad po požiary v roku1646.
Neskoršie stavebné akcie sa dotkly predovšetkým predhradia a príslušenstva sídla. Štýlové úpravy interiéru a doplňovanie mobiliáru však boli trvalou samozrejmosťou.
Pálffyovci hrad využívali až do roku 1945.
NÁVŠTEVNÉ HODINY A VSTUPNÉ:
Muzeálny okruh
október až apríl:
utorok až nedeľa - o 9.30, 11.30, 13.30 a 15.30 hod., okrem 24., 25. a 26. decembra
máj až september:
pondelok - nedeľa: od 9.00 do 17.00 hod. (vrátane),
Dospelí 6.00 €
Mládež 6 - 18 rokov 3.00 €
Deti 3 - 6 rokov 1.00 €
Deti do 3 rokov zdarma
Rodinné vstupné (2 dospelí + 2 deti) 13.00 €
okruh Renesančná pevnosť
máj, jún, september: sobota, nedeľa a štátny sviatok - o 10.00, 12.00, 14.00 a 16.00 hod.
júl, august: pondelok až nedeľa - o 10.00, 12.00, 14.00 a 16.00 hod.
Dospelí 5.00 €
Mládež 3 - 18 rokov 2.50 €
Deti do 3 rokov zdarma
Rodinné vstupné (2 dospelí + 2 deti) 12.00 €
e-mail:
web: www.hradcervenykamen.sk
zdroje: www.hradcervenykamen.sk, http://www.astur.sro.sk/,Encyklopédia slovenských hradov - Miroslav Plaček, Martin Bóna