Červený kláštor - Cyprián a Romuald

Ostatná aktualizácia: 31. máj 2026

Návštevy: 126

Ak hľadáte miesto, kde sa slovensko-poľská hranica vlní v rytme Dunajca a kde história doslova dýcha z každého kameňa, odporúčam kláštorné múzeum v Červenom Kláštore. Ale ruku na srdce – väčšina ľudí sem príde, nasadne na rafty, plte, bicykle, alebo vezme do rúk turistické palice a odíde. O prehliadku múzea ani neškrtne, lebo nie je čas. Pritom je to škoda.

Červený Kláštor začali budovať okolo roku 1320 na území obce Lechnica, na sútoku Dunajca s potokom Lipník. Severná časť od Dunajca pripadla Poľsku, preto sa tá časť označuje ako Poľský Spiš. Kláštor dnes stojí v podstate na hranici.
Expozícia múzea detailne mapuje históriu a stavebný vývoj tohto tajuplného miesta, v ktorom mnísi hľadali absolútnu izoláciu od vonkajšieho sveta. Medzi najpopulárnejšie exponáty patria unikátne historické pamiatky spojené s legendárnym mníchom Cypriánom. Návštevníci tu môžu obdivovať najmä repliku jeho slávneho herbára z 18. storočia a spoznať príbehy o jeho hlbokých znalostiach liečivých bylín.
Kláštorný komplex je národnou kultúrnou pamiatkou v excelentnej kondícii. Nie sú len strohé kamenné múry, ale živý areál, ktorý citlivo prepája históriu s modernými službami. Uvidíš, ako presne pustovníci žili, kde spali a ako trávili čas v modlitbách a práci. Na nádvoriach a v ruinách mníšskych domčekov múzeum obnovilo pestovanie liečivých rastlín presne podľa historických záznamov. Vzduchom sa tu mieša vôňa mäty, materinej dúšky a horských bylín.
Areál dnes hostí divadelné predstavenia pod holým nebom, koncerty vážnej hudby a remeselné trhy.
Súčasný pivovar v Červenom Kláštore na mníšsku tradíciu nadväzuje. Pivovar s reštauráciou (nájdeš ho v zrekonštruovanej historickej budove priamo v areáli pod kláštorom) ponúka skvelé prepojenie histórie s moderným dizajnom. Sedieť na terase, pozerať sa na kláštorné múry a popíjať lokálny špeciál je zážitok sám o sebe. Ponuka sa priebežne mení, no ich pivá nesú silný lokálny rukopis. Či už vyskúšaš klasický ležiak Romuald (pomenovaný po zakladateľovi kamaldulského rádu), alebo nejaký vrchne kvasený špeciál s bylinkami (odkaz na mnícha Cypriána), neoľutuješ. Pivo je nefiltrované, nepasterizované a varené s úctou k remeslu.
Ak si po návšteve múzea, alebo po celodennej turistike chcete oddýchnuť, sadnite si na breh Dunajca, slnko zapadá za ikonické Tri Koruny a vzduch začne chladnúť. Vtedy kláštor dostáva úplne inú atmosféru. Alebo stačí pochmúrne počasie, ktoré sa prihodilo nám. Dýcha na vás história a preteká okolo vás čas.
Pred stáročiami tu mnísi žili v absolútnom tichu a izolácii (kartuziáni mali dokonca zakázané hovoriť, s výnimkou pár hodín v týždni). Dnes to tu žije cyklistami, turistami a vodákmi. Ten kontrast fascinuje najviac.

História

Červený kláštor dostal názov podľa červenej krytiny na strechách budov, ktorú odporučil použiť prvý prior kláštora Ján.
Za vznikom kláštora stojí príbeh vraždy — po smrti kráľa Ondreja III. prebiehal boj o trón. Napätie vyvrcholilo vraždou Fridricha Görgeya (konkurenčný šľachtický rod na Spiši), ktorú mal na svedomí Kokoš Berzeviczy, a súd ho donútil k pokániu — okrem peňažnej pokuty mal za trest založiť šesť kláštorov, Červený Kláštor bol jedným z nich. Kráľ Karol I. Róbert z Anjou dal súhlas na jeho stavbu v roku 1320.
Kláštor obývali príslušníci dvoch reholí, kartuziáni od roku 1320 do 1567 a kamalduli od roku 1711 do 1782. Obe patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam, mnísi žili v klauzúre - obývali samostatné cely s vlastnými záhradkami, platila pre nich zásada mlčanlivosti, nosili biely habit a striedmo sa stravovali. Venovali sa odpisovaniu kníh a získavali výsady od panovníkov — právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci. Mimo múrov kláštora mali polia, sklárske dielne, mlyn, vozovňu, stajne a sklad sladu.
Kláštor mal ale aj temné obdobia. V roku 1543 vyplienil kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežný rytier Matej Bašo. Najprv sa mnísi z Kláštoriska presťahovali do Červeného kláštora, ale po jeho vyplienení vojakmi z neďalekého hradu Dunajec (Niedzica) v roku 1545 mnísi opustili aj Červený kláštor. Nasledovalo dlhé obdobie, keď kláštor slúžil svetskej správe. Kamalduli sa sem vrátili až začiatkom 18. storočia a práve ich éra priniesla kláštoru najväčšiu intelektuálnu slávu. Mimo múrov kláštora sa nachádzali polia s obilím a strukovinami, sklárske dielne patriace kláštoru boli v Richvalde a v Reľove, mnísi mali právo rybolovu na Dunajci, právo vyberať clo a prevádzkovali mlyn. Na nádvoriach kláštora existovala vozovňa, stajne pre dobytok a sklad sladu. Toto nebolo miesto chudobných pustovníkov — bol to fungujúci hospodársky organizmus. Koniec prišiel rozhodnutím cisára Jozefa II., ktorý v rámci svojich reforiem v roku 1782 kláštory rušil.
Areál Červeného kláštora bol pre jeho prínos do histórie Slovenska vyhlásený v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku.

Mních Cyprián a jeho herbár

Fráter Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke, sa narodil 28. júla 1724 v Polkoviciach v nemeckom Sliezsku, v rodine krajčíra. Študoval vo Wrocławi, žil vo viacerých kláštoroch a pravdepodobne aj v Taliansku, kde získal botanické a bylinkárske vedomosti a kde sa mohol zoznámiť s dielom Leonarda da Vinciho o lietajúcich strojoch, pravdepodobne preto si začal uvádzať za menom prímenie Italus. Rádový sľub zložil v zoborskom kláštore pri Nitre 21. októbra 1752. Do Červeného kláštora prišiel v roku 1756 ako skúsený liečiteľ, lekár, lekárnik a botanik, a zostal tu až do svojej smrti v roku 1775. Bol správcom kláštornej lekárne, liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel naprávať zlomeniny a púšťať žilou, a jeho lekáreň sa stala jednou z najstarších v strednej Európe. Nebol len teoretik — bol jediným chirurgom pre celé Zamagurie. Zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, mechanikou, kozmológiou, astronómiou a bol aj zručným sklárskym majstrom, preto ho volali majster tisícich umení. Za utŕžené peniaze z predaja liekov založil fond na rozvoj kláštornej lekárne. Jeho celoživotným dielom je herbár, ktorý tvoril v rokoch 1765 až 1771, na 97 stranách obsahuje 283 vylisovaných rastlín nazbieral ich v Pieninách a Belianskych Tatrách, a každú rastlinu opísal v štyroch jazykoch — gréčtine, latinčine, poľštine a nemčine. Herbár je dnes uložený v Prírodovedeckom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave. K Cypriánovi neodmysliteľne patrí legenda o lietaní — fascinoval ho vesmír a hľadal Tvardovského knihu, v ktorej sa malo písať o tom, ako dokáže človek lietať, zhotovil si krídla a podľa legendy vzlietal za svitu mesiaca z vrcholu Troch korún, raz letel tak vysoko, že ho anjel zazrel, bleskom zrazil k zemi a premenil na skalu, ktorá dodnes nesie meno Mních. Cyprián zomrel v roku 1775, dva roky pred zatvorením kláštora.

Páter Hadbavý a jeho prvá biblia v slovenčine

Páter Romuald Hadbavný sa narodil 10. novembra 1714 v Machalovciach pri Poprade, absolvoval teológiu v kamaldulskom kláštore v Nitre, v roku 1740 bol vysvätený za kňaza a od roku 1744 pôsobil v Červenom Kláštore ako archivár a knihovník. Práve tu vznikli tri zásadné jazykové pamiatky — latinsko-slovenský slovník Syllabus Dictionarij Latino-Slavonicus z roku 1763, prvý kompletný preklad Svätého písma do kultúrnej slovenčiny známy ako Kamaldulská Biblia, a slovenské preklady náboženských spevov, všetko písané kamaldulskou slovenčinou, formou kultúrnej západnej slovenčiny. Jediný rukopis Kamaldulskej Biblie sa našiel po druhej svetovej vojne na západnom Slovensku a dnes je uložený v archíve Trnavskej arcidiecézy. Hadbavný zbieral aj pramene k dejinám Červeného Kláštora, ktoré slúžili jezuitskému historikovi Karolovi Wagnerovi. Opakovane vyjadroval túžbu zostať v kláštore slovami že tam má už pripravenú umrlčiu truhlu. Zomrel 30. augusta 1780 v Červenom Kláštore, dva roky pred cisárskym dekrétom, ktorý kláštor definitívne zatvoril.
Obaja žili v rovnakom kláštore, každý v inom čase — Cyprián s bylinkami, herbárom a snami o lietaní, Hadbavný s perom, slovníkom a bibliou. Pod tou istou červenou strechou.

Praktické informácie

Otváracie hodiny: Múzeum funguje v celoročnom režime. Počas hlavnej turistickej sezóny (máj – september) je otvorené denne spravidla od 9:00 do 18:00. V jarných a jesenných mesiacoch sa čas skracuje do 17:00.
Vstupné - Dospelí: 6,00 €
Lokalita a parkovanie: Hlavné platené parkoviská nájdeš priamo v obci Červený Kláštor v blízkosti prístavu pltí. Ku kláštoru je to odtiaľ len pár minút pešo po rovine okolo Dunajca.
Splav Dunajca: Sezóna pltníctva a raftingu sa naplno rozbieha od mája. My sme sa cez Velkú noc v apríli, napriek peknému, počasiu neodviezli.