Pula, najväčšie mesto na Istrijskom polostrove v Chorvátsku, je miestom, kde sa moderný život odohráva priamo v kulisách antického sveta. Na rozdiel od iných prímorských miest, ktoré pôsobia ako zakonzervované múzeá, Pula dýcha autenticitou prístavného mesta, v ktorom sa mieša vôňa mora a tisícročného prachu rímskych ciest.
História Puly
je fascinujúcou mozaikou, ktorá sa začala písať už pred viac ako tritisíc rokmi, keď na strategickom kopci nad zálivom vzniklo opevnené hradisko ilýrskeho kmeňa Histrov. Skutočný rozkvet však prinieslo až 1. storočie pred naším letopočtom, kedy sa mesto stalo rímskou kolóniou Pietas Iulia a pod patronátom cisárskej rodiny vyrástli monumentálne stavby ako amfiteáter, Augustov chrám a víťazné oblúky, ktoré dodnes definujú jeho tvár.
Po páde Rímskej ríše sa v meste striedali vplyvy Ostrogótov a Byzancie, až kým v stredoveku neprešlo pod dlhodobú nadvládu Benátskej republiky, ktorá tu na obranu prístavu vybudovala pevnosť Kaštel.
Po páde Benátok a krátkej napoleonskej epizóde nastal v 19. storočí ďalší zlatý vek, tentoraz pod taktovkou Rakúsko-Uhorska, ktoré si Pulu vybralo za svoj hlavný vojnový prístav, čo prinieslo masívnu industrializáciu, výstavbu moderných lodeníc Uljanik a unikátny systém pevností a podzemných tunelov Zerostrasse.
Po búrlivom 20. storočí, kedy mesto po prvej svetovej vojne pripadlo Taliansku a po druhej svetovej vojne sa stalo súčasťou Juhoslávie, sa Pula vyprofilovala na moderné chorvátske centrum, kde sa priemyselná hrdosť lodeníc prirodzene prelína s antickým dedičstvom a cestovným ruchom.
Mesto s pečaťou Ríma
História Puly siaha hlboko pred naším letopočtom, no jej zlatý vek nastal v 1. storočí pred n. l., keď sa stala dôležitým rímskym administratívnym centrom. Práve toto obdobie zanechalo v meste nezmazateľnú stopu v podobe architektúry, ktorá pretrvala tisícročia.
Antické pamiatky tvoria pomyselný trojuholník v centre mesta, ktorý sa dá pohodlne prejsť pešo, pričom každá z nich ponúka iný pohľad na život v antickej Pule. Cesta medzi nimi sa dá skrátiť podzemnými chodbami Zerostrasse (príjemný chládok).
Dominantou, ktorú nemožno prehliadnuť, je koloseum - Pulská Arena. Tento veľkolepý amfiteáter je jedným zo šiestich najväčších a najzachovalejších na svete. Postavený za čias cisára Augusta a neskôr rozšírený za vlády Flaviovcov, dokázal pojať až 23 000 divákov. Dnes už v jeho útrobách nepočuť rinčanie zbraní gladiátorov, ale tóny opery alebo filmové dialógy počas prestížneho filmového festivalu. Počas našej návštevy sa aréna práve pripravovala na letné festivaly. Na videu i fotografiach je zjavný stavebný ruch, keď prebieha výstavba pódia a osvetlenia.
Podzemné priestory, kde kedysi držali dravé šelmy, dnes slúžia ako múzeum pestovania olív a vinárstva v antike.
Aréna bola postavená v 1. storočí n. l. z miestneho bieleho vápenca. Je jediným zachovaným rímskym amfiteátrom na svete, ktorý má úplne zachované všetky štyri bočné veže a tri rímske architektonické rády. S rozmermi 132 x 105 metrov a výškou stien až 32 metrov sa radí medzi šesť najväčších rímskych arén. V stredoveku sa v nej konali rytierske turnaje a trhy.
Ak sa vyberiete hlbšie do starého jadra, narazíte na Fórum, hlavné námestie antickej Puly.
Tu stojí Augustov chrám, elegantná stavba zasvätená bohyni Rome a cisárovi Augustovi. Jeho štíhle korintske stĺpy pôsobia až neuveriteľne krehko vzhľadom na to, že prežili dve tisícročia, vrátane bombardovania počas druhej svetovej vojny. Chrám je učebnicovým príkladom rímskej chrámovej architektúry v jej najčistejšej podobe. Chrám typu prostylos stojí na vyvýšenom pódiu. Prednú časť tvorí šesť štíhlych korintských stĺpov, ktoré podopierajú bohato zdobený vlys a trojuholníkový štít.
Bol postavený medzi rokmi 2 pred n. l. až 14 n. l. a zasvätený bohyni Rome a cisárovi Augustovi. Je to jeden z dvoch takmer identických chrámov, ktoré na Fóre stáli (z druhého, zasväteného Diane, sa zachovala len zadná stena, ktorá je dnes súčasťou mestskej radnice).
Počas svojej dlhej histórie menil funkciu – slúžil ako kostol, neskôr ako sýpka a nakoniec ako múzeum kamenných pamiatok. Počas druhej svetovej vojny (v roku 1944) bol chrám takmer úplne zničený priamym zásahom bomby. Vďaka precíznej rekonštrukcii pod vedením talianskych architektov bol v rokoch 1945 – 1947 kameň po kameni opäť postavený do dnešnej podoby.
Neďaleko sa nachádza aj Víťazný oblúk rodiny Sergiovcov, známy aj ako Zlatá brána, ktorý kedysi slúžil ako monumentálny vstup do mesta.
Hoci sa mu ľudovo hovorí Zlatá brána (podľa bohatej pozlátenej výzdoby, ktorá sa však nedochovala), oficiálne ho dala postaviť Salvia Postuma Sergi na počesť troch mužov zo svojej rodiny, ktorí zastávali vysoké úrady v Pule.
Bol postavený okolo roku 29 – 27 pred n. l. v helenistickom štýle s bohatou reliéfnou výzdobou, na ktorej môžete vidieť motívy viniča, orlov a výjavov z bitiek. Pôvodne bol oblúk opretý o mestskú bránu Porta Aurea, ktorá však bola v 19. storočí zbúraná pri rozširovaní mesta.
Oblúk stojí na začiatku hlavnej pešej zóny (ulica Sergijevaca). Jeho poloha a zachovalosť inšpirovali mnohých renesančných umelcov, vrátane Michelangela, ktorý si ho pri svojej návšteve Puly skicoval.
Malé rímske divadlo (Piccolo teatro romano) sa nachádza na severovýchodnom svahu kopca pod pevnosťou Kaštel, strategicky umiestnené tak, aby využívalo prirodzený sklon terénu pre svoje hľadisko . Pochádza z 1. storočia n. l. a vo svojej dobe bolo dôležitým kultúrnym centrom, ktoré pojalo približne 4 000 až 5 000 divákov.
Na rozdiel od veľkej Areny, toto divadlo bolo určené pre jemnejšie umenie – drámu, komédiu a recitáciu.
Zaujímavosťou je, že divadlo bolo dlhé roky v pomerne zanedbanom stave a mnohí turisti ho prehliadali. V roku 2023 však prebehla jeho rozsiahla rekonštrukcia. Architekti citlivo skombinovali pôvodný antický kameň s modernými oceľovými prvkami, ktoré nielen chránia pamiatku, ale opäť umožňujú jej využitie. Je to jedno z mála miest v Európe, kde môžete sedieť na mieste, kde sedeli Rimania pred 2 000 rokmi, a sledovať moderné umelecké vystúpenie.
Chladný dych podzemia v horúcom lete - Zerostrasse
Zatiaľ čo povrch Puly patrí antike, jej podzemie rozpráva príbeh z oveľa mladšej, no rovnako intenzívnej éry. Zerostrasse je unikátny systém podzemných tunelov vybudovaných počas rakúsko-uhorskej nadvlády pred prvou svetovou vojnou.
Tento labyrint chodieb bol navrhnutý tak, aby poskytol úkryt takmer celému vtedajšiemu obyvateľstvu mesta. Tunely sú rozvetvené pod takmer celým centrom a udržiavajú si konštantnú teplotu okolo 14 až 18 stupňov, čo z nich robí príjemný únik pred letnou horúčavou. Chodby sa stretávajú v centrálnom priestore priamo pod mestskou pevnosťou, čím vytvárajú fascinujúcu geometriu podzemného mesta.
Zerostrasse vznikla primárne ako logistický a obranný systém pevnostného mesta. Pula bola hlavným vojnovým prístavom Rakúsko-Uhorska (Kriegshafen) a systém chodieb mal slúžiť na:
Bezpečný presun vojsk a munície medzi jednotlivými časťami mesta a pevnosťami bez toho, aby boli vojaci vystavení paľbe z mora (vtedajšou hrozbou bolo hlavne námorné ostreľovanie z lodí).
Skladovanie zásob a výstroja v bezpečnom, chladnom prostredí.
Komunikačný uzol, ktorý spájal veliteľstvo na Kaštele s nižšie položenými časťami mesta.
Počas druhej svetovej vojny bol tento rakúsko-uhorský základ dramaticky rozšírený a prebudovaný na protiletecké kryty. Keďže Pula bola za II. svetovej vojny pod nemeckou okupáciou a stala sa terčom masívneho spojeneckého bombardovania, Zerostrasse vtedy zachránila tisíce životov. Práve táto „druhá vrstva“ histórie dnes v tuneloch dominuje v turistických výkladoch, čo občas vedie k anachronizmom.
Nášj najosobnejší zážitok zo Zerostrasse nie je o histórii, ale o zmysloch. Predstavte si, že vonku je 36 stupňov, vzduch sa nad asfaltom chveje a slnko vás doslova spaľuje. Urobíte päť krokov do nenápadného vchodu v skale a v sekunde vás obklopí absolútne ticho a vlhký, 16-stupňový vzduch.
Ten kontrast je šokujúco príjemný. Kráčate nekonečnými chodbami, kde sa zvuk vašich krokov rozlieha do prázdna, a zrazu si uvedomíte tú obrovskú prácu, ktorú tu ľudia pred sto rokmi vykonali. Keď vyjdete výťahom zo stredu tunelov priamo hore na pevnosť Kaštel, ten výhľad na more a arénu pôsobí po tme podzemia ako oslobodenie.
Vstup do podzemia je možný po zaplatení vstupného. Sú tu turnikety a platí sa kartou. Vstupné vás oprávňuje prepátrať celé podzemie (2. poschodia) a celú pevnosť Kaštel aj s múzeom. Podzemie s pevnosťou je spojené výťahom. Zároveň vám skráti cestu na druhú stranu Puly, vyústení chodieb je viac.
Pevnosť Kaštel
Priamo nad systémom Zerostrasse, na najvyššom kopci v meste, sa týči pevnosť Kaštel. Postavili ju Benátčania v 17. storočí na obranu strategického prístavu. Má tvar hviezdy so štyrmi výraznými baštami a jej poloha nebola vybraná náhodou – predtým tu stála rímska kapitula a ešte skôr hradisko ilýrskeho kmeňa Histrov.
Dnes v pevnosti sídli Historické a námorné múzeum Istrie. Okrem vojenských artefaktov, starých máp a námorných zariadení ponúka Kaštel niečo, čo žiadna iná pamiatka v Pule: panoramatický výhľad. Z jeho hradieb uvidíte mesto ako na dlani – od oblúkov Areny cez žeriavy moderných lodeníc až po otvorené Jadranské more.
James Joyce a ranná káva pri bráne
Vedeli ste, že v Pule istý čas žil slávny spisovateľ James Joyce? V roku 1904 tu vyučoval angličtinu dôstojníkov rakúsko-uhorského námorníctva. Traduje sa, že Pulu nemal príliš v láske (nazval ju „sibírskym prístavom“), no dnes je neoddeliteľnou súčasťou mesta.
Ak si chcete užiť „joyceovskú“ atmosféru, zastavte sa v kaviarni Uliks (Ulysses), ktorá sa nachádza hneď vedľa Víťazného oblúka rodiny Sergiovcov. Na terase tam sedí jeho bronzová socha. Sadnite si k nemu, dajte si espresso a sledujte ľudí prechádzajúcich cez antickú bránu do tržnice. Je to presne ten moment, kedy pochopíte, že v Pule história nie je za sklom – vy v nej v tú chvíľu reálne sedíte.
Aquarium v Pule
Pula a jej okolie sa nedajú prejsť a spoznať za jeden deň. My sme mali na Pulu len ten jeden a druhy, ak by bol, by sme venovali aj navšteve Aquaria v Pule. Je citlivo zasadené do útrob rakúsko-uhorskej pevnosti Verudela z 19. storočia. Masívne kamenné múry a klenuté chodby, ktoré kedysi slúžili na obranu strategického prístavu, dnes vytvárajú prirodzene chladné a tajomné prostredie pre stovky druhov živočíchov z Jadranu i tropických morí.
Tak možno niekedy v budúcnosti...
zdroje: Registar kulturnih dobara Republike Hrvatske, Arheološki muzej Istre, Povijesni i pomorski muzej Istre, Građevinar, PulaInfo, Juraj Dobrila University of Pula