Mesto Hvar na Hvare

Ostatná aktualizácia: 12. august 2026

Návštevy: 551

Mesto Hvar na rovnomennom ostrove patrí medzi pôsobivé a obľúbené destinácie. Katamarány z celého Jadranu tu nonstop zvážajú davy návštevníkov, tak to musí byť pravda.

Hvar je najdlhší z Dalmátskych ostrovov a samotné mesto sa nachádza v malom zálive na juhozápade ostrova chránenom Paklinskými ostrovmi.
Mesto Hvar je kozmopolitným centrom, kde sa spája historické dedičstvo s moderným luxusom.
Hvarský prístav je zastávkou pre superjachty, celebrity a cestovateľov z celého sveta. Mesto je známe zábavou na nábreží, plážovými klubmi (ako Carpe Diem na neďalekom ostrovčeku Jerolim/Marinkovac) a reštauráciami. Množstvo konôb (tradičných reštaurácií) ponúka čerstvé morské plody, domáci olivový olej a autochtónne odrody vína ako Bogdanuša či Plavac Mali.
Keďže sme sem prišli z pokojnejších častí ostrova - Starého Gradu a Jelsi, prekvapil nás ten ruch a množstvo ľudí. Katamaran za katamaranom privážali ďalších a ďalších dovolenkárov, väčšinou mladých ľudí z Dubrovníka, Splitu, Makarskej, Korčule, Bolu a atď. Až 3 spoločnosti prevádzkujú tieto spoje.
Večer sa mesto trochu upokojí a keď sa popoludňajšie horúčavy zjemnia, hlavné námestie sv. Štefana naberá novú energiu. Zatiaľ čo cez deň ľudia prebiehajú od prístavu k pamiatkam a hotelom a námestie hučí kolieskami kufrov, večer sa Pjaca mení na veľkú otvorenú obývačku mesta. Sadnúť si na kávu či pohár vína a sledovať ruch okolo Arsenalu je zážitok sám o sebe.
Dlhá promenáda na pobreží začína pri divadle a konči pri Františkánskom kláštore, kde je maličká pláž a kláštorná záhrada s historickým cyprusom. Výhodný smer úniku z rušnejších ulíc. Je to zvláštne miesto. Ležíte na pláži, pofukuje mistrál a šumí Jadran, do toho sa počas omše pripája spev z kláštorného kostola.

Príbeh mesta Hvar

Jeho príbeh sa začal písať už v neolite a cez ilýrske, grécke či rímske obdobie sa prepracoval až k zlatému veku pod vlajkou Benátskej republiky. Pretože práve Benátčanov si obyvatelia ostrova zavolali na pomoc pred Omišskými pirátmi. Tí v roku 1278 z malej obce vybudovali strategickú námornú základňu a preniesli sem správne centrum ostrova a biskupstvo. Hoci mesto v roku 1571 vyplienil osmanský admirál Uluč Alí, obyvatelia mesta sa zachránili v pevnosti Fortica. Osud akoby túto záchranu chcel zvrátiť a práve táto pevnosť mestu o osem rokov neskôr priniesla skazu. Blesk počas búrky udrel do skladu strelného prachu v pevnosti a mesto zavalili po výbuchu fragmenty opevnenia. Hvar sa však vždy dokázal obnoviť. V roku 1868 tu založením Hygienickej spoločnosti dokonca vznikol prvý organizovaný cestovný ruch v Európe.
Pôvod mena nám ukazuje aj samotnú históriu ostrova a mesta. V roku 384 pred n. l. založili grécki osadníci z ostrova Paros (v Egejskom mori) na ostrove kolóniu a nazvali ju Faros. Faros sa Rimanmi pretransformoval na Faria. Prví slovanskí osadníci to zmenili na Hvaria a napokon skrátili na Hvar. Týmto menom sa pôvodne volal cely ostrov a dnešné mesto Stari Grad, ktoré bolo hlavným centrom ostrova. Benátčania však preniesli hlavné sídlo do dedinky Lesna a tá získala aj jeho meno. Pôvodný Hvar sa stal Starim Hvarom (neskôr Starim Gradom).
Prečo nastalo toto sťahovanie? Dnešný Hvar mal omnoho lepšiu geografickú aj strategickú polohu ako dnešný Stari Grad. Záliv bol vhodnejší pre plachetnice, dala sa tu postaviť pevnosť na vhodnej vyvýšenine a poloha bola bližšie námorným trasám.

Najdôležitejšie pamiatky

Pevnosť Fortica (Španjola)
Dominanta mesta týčiaca sa na kopci nad starým mestom. Dnešnú podobu získala najmä v 16. storočí za pomoci španielskych inžinierov (odtiaľ názov Španjola). Ponúka panoramatický pohľad na mesto, prístav a súostrovie Pakleni otoci. Vnútri sa nachádza múzeum so starovekými amforami. Pevnosť si môžete prezrieť úplne celú. Zakúpený lístok vám platí na vstup do Divadla a Loggie dole v meste.
V pevnosti sa nachádza malé bistro, kde si môžete pochutiť na káve s výhľadom na panorámu mesta.
Katedrála sv. Štefana a námestie sv. Štefana (pjaca)
Katedrála sa nachádza na východnom konci hlavného námestia. Spája v sebe prvky renesancie a baroka a pýši sa zvonicou zo 17. storočia, ktorú vytvorili miestni majstri.
Samotné námestie s rozlohou cca 4 500 m² je jedno z najväčších a najkrajších historických námestí v celej Dalmácii. Je dláždené hladkým kameňom a obklopené renesančnými a barokovými palácmi.
Arsenal a divadlo
Budova Arsenalu pri prístave slúžila v 14. – 16. storočí na opravu a údržbu bojových galér. Podľa dohody s Benátskou republikou malo mesto Hvar povinnosť stále udržiavať, vystrojovať a posádkou vybavovať jednu vlastnú vojenskú galéru pre potreby benátskeho námorníctva. Na to, aby galéra nechátrala na otvorenom mori a mohla sa cez zimu či v čase údržby opravovať, potrebovala kryté zázemie. Preto hvarčania postavili krytú halu dlhú približne 40 metrov, čo presne zodpovedalo dĺžke vtedajšej stredovekej galéry. Vnútri prízemia bola šikmá rampa vyrovnaná ílovým povrchom, po ktorej sa lode vyťahovali priamo z morskej hladiny do suchej haly na údržbu a opravu trupu. Keď sa v 17. storočí zmenila námorná doktrína a klasické veslice-galéry postupne ustupovali väčším plachetniciam, potreba priameho vyťahovania lode do tejto mestskej haly klesala. Hvarský knieža Pietro Semitecolo využil mohutnú kamennú stavbu a nad otvoreným priestorom lodenice pristaval poschodie. V roku 1612 v ňom zriadil prvú verejnú divadelnú sálu v Európe, ktorá bola dostupná pre všetky spoločenské vrstvy bez ohľadu na majetok či pôvod.
Nad vchodom je latinský nápis: ANNO PACIS A TRAMITE ANNO MDCXII („V roku mieru 1612“). Bolo to v čase po krvavom povstaní hvarských pučanov (obyčajného ľudu) proti šľachte. Divadlo vzniklo ako miesto zmierenia, kde si vedľa seba do hľadiska mohol sadnúť šľachtic aj obyčajný rybár.
Prízemie s veľkým oblúkom, kde kedysi stála vojenská galéra na podperách, dnes slúži ako výstavný a kultúrny priestor. Naše fotografie sú z tohto priestoru.
Benátska galéra dosahovala dĺžky až 60 metrov, s posádkou až 300 ľudí, z toho 200 veslárov sa trápilo s 30 parmi vesiel s dĺžkou až 12 metrov.
Loža (Loggia) a mestská veža
Renesančná budova mestskej lože z 15. až 16. storočia tvorila administratívne srdce Benátskej správy a dnes slúži časť ako súčasť luxusného hotela Palace Elisabeth a ako mestská galéria, alebo kultúrne centrum. Na vežu sa dá vystúpiť a pokochať sa výhľadom na staré mesto.
Františkánsky kláštor
Postavený v 15. storočí na pobrežnom výbežku. Kláštor ukrýva tichý ambit, múzeum s relikviami, starými mincami a vzácnym obrazom Posledná večera od benátskeho majstra Mattea Ponzoniho. V záhrade kláštora rastie aj stovky rokov starý cyprus. Múzeum nie je však prístupné každý deň. Ovplyvňujú to omše a ďalšie cirkevné povinnosti. My sme, napríklad, mali smolu.

Zaujímavosti a perličky

Čipka z agáve od benediktínskych mníšok
V benediktínskom kláštore v Hvare mníšky už storočia vyrábajú unikátnu čipku z vlákien divokej agáve. Tento proces je mimoriadne náročný a technika sa odovzdáva len ústnym podaním. Čipka z agáve je zapísaná na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
V priestoroch kláštora sa nachádza múzeum tejto unikátnej čipky, ktoré bolo postavené na základe odkazu renesančného básnika Hanibala Lucića. Mimochodom, agáve nie je kaktus, ale sukulent. Svoje meno dostala podľa gréckeho slova Agavos, ktoré znamená vznešený, slávny. Vlasťou agáve je Mexiko. Má hrubé listy lemované tŕňmi a veľký tŕň na konci listu. Kvitne raz za svoj život vo veku približne 20 až 30 rokov, obrovským kvetom omamne voňavých bielych zvončekov na stonke vysokej až tri metre.
Katastrofa z roku 1579 (Výbuch prachu)
Iba pár rokov po tureckom plienení (v noci 1. októbra 1579) zasiahol pevnosť Fortica blesk. Odpálil sklad strelného prachu a výbuch vrhol skaly a sutinu na mesto pod pevnosťou, čím zničil veľkú časť Hvaru.
Najslnečnejšie miesto v Chorvátsku
Hvar má v priemerne viac ako 2 700 hodín slnečného svitu ročne. V minulosti mali hvarské hotely marketingové pravidlo: ak pršalo celý deň alebo snežilo, ubytovanie bolo zdarma.
Názov "Pakleni otoci"
Súostrovie pred Hvarom sa často chybne prekladá ako "Pekelné ostrovy" (pakao = pekelný). Názov však pochádza zo slova paklina, čo je borovicová živica, ktorú miestni obyvatelia vyvárali a používali na izoláciu a natieranie drevených lodí.