Nenápadné a malé mestečko Zaostrog, spadajúce administratívne pod Gradac, ležiaci 8 km na juhovýchod, ukrýva pod strmými stenami Biokovova nielen miesto na pokojnú rodinnú dovolenku, ale aj historické prekvapenie v podobe krásneho františkánskeho kláštora zo 14. storočia.

Zaostrog je moderné rozvíjajúce sa turistické centrum. Pozdĺž prekrásnej, 1 a pol km dlhej pláže a prístavu sú vedľa starých budov vybudované aj nové, moderne vybavené apartmánové a dovolenkové domy. Zaostrog má dnes okolo 350 obyvateľov.
Pobrežia pri letovisku Zaostrog sú lemované dlhými členitými plážami prechádzajúcimi od skalnatých výbežkov k plážam s drobnými okruhliakmi alebo i s piesčitou časťou a s pozvoľným prístupom do mora, ktoré je vhodné pre rodiny s deťmi.
Hlavná pláž z drobných kamienkov a piesku je lemovaná borovicami.
V Zaostrogu sa nachádza kamping Dalmacija.
Najdôležitejšími pamiatkami Zaostrogu sú gotický cintorínsky kostol sv. Barbory ​​(Sveta Barbara), barokovo prestavaný a Františkánsky kláštor Panny Márie na pobreží zo 14. storočia s jednou z najkrajších krížových chodieb a rajským dvorom v Dalmácii. (viac dole)

História Zaostrogu
Prvá zmienka o Zaostrogu je z roku 1494 v chorvatskom a tureckom jazyku. Podľa archeologických nálezov bol Zaostrog obývaný už Ilýrmi, ktorých potom vystriedali Rimania. Z rímskeho obdobia pochádza niekoľko pekných exponátov, ktoré sú uložené v Archeologickom múzeu v Splite. Patrí k nim napr. reliéf s postavou boha Mithra s býkom, alebo reliéf s antickým hráčom na flautu.
Podľa záznamov z obdobia byzantského cisára Konštantína Porfyrogennetosa bola pevnosť Ostrog pod horou Viter, po ktorej bol neskôr Zaostrog pomenovaný, hlavným mestom a pevnosťou vtedajšieho chorvátskeho štátu Paganija, ktorý založili Neretvania. Na vrchole svojej vlády v 9. a 10. storočí sa Paganija rozprestierala od rieky Cetiny na západe k rieke Neretva na východe a zahŕňala aj polostrov Pelješac, ostrovy Brač, Hvar, Korčula a Mljet na juhu. Pekná je legenda, ktorá sa hovorí z generácie na generáciu, že za pekného dňa vládca Paganije z vrcholu hory Viter nad Ostrogom mohol dohliadnuť na všetky miesta svojho panstva.
Po páde Bosny v roku 1463 sa oblasť dostala pod Osmanskú nadvládu,  ktorá trvala viac ako 200 rokov.
Za vlády rakúsko-uhorskej monarchie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola aj Dalmácia, bolo postavené mólo a lodenice a boli regulované povodne.
Úplný koniec starej horskej dediny znamenalo zemetrasenie z roku 1962. V januári toho roku postihlo najviac časti obce ležiace hneď pod Biokovom. Ľudia túto časť opustili a oblasť následne spustla.
Františkánsky kláštor Panny Márie
Najdôležitejšia a najznámejšia pamiatka Zaostroga a celej Makarskej riviéry je františkánsky kláštor Panny Márie, ktorý - podľa tureckého záznamu z roku 1671 "existuje už od dávnych čias, na hranici siedmich kráľovstiev, na brehu mora v nahija Fragustin".
 Tento kláštor založili augustiáni - pustovníci v 14. storočí a vtej dobe bol jeho komplex jedinými budovami na inak pustom tunajšom pobreží.
Augustiáni kláštor opustili v roku 1463 a presídlili do bezpečia na ostrovy pred tureckými nájazdmi.
Do opusteného kláštora sa nasťahovali františkáni, ktorí sem prišli z regiónu nazývaného Srebrena Bosna. Daroval im ho príslušník tunajšieho starého šľachtického rodu Jurjević-Vlatković, pôvodom františkánsky mních Augustín Vlatković, ktorý koncom 15. storočia vystúpil z rádu a údajne vstúpil do tureckých služieb.
Františkáni kláštor opravili, pristavali nové krídla a vybavili ho množstvom umeleckých predmetov a to predovšetkým kláštorný kostol, zasvätený Nanebovzatiu P. Márie (Velika Gospa), ktorý bol v17. storočí pokladaný za jeden z najkrajších na celom tunajšom pobreží. Najmä bol obdivovaný jeho rajský dvor.
Kláštor sa stal od polovice 17. storočia dôležitým kultúrnym a osvetovým centrom. Jedným z najvýznamnejších pamätníkov kultúry vypovedajúci o kultúrnej úrovni kláštora tej doby je kamenný nadpis napísaný v chorvátskom jazyku a písme  z r. 1589, ktorý je umiestnený nad hlavným vchodom do kostola.
Kláštor v Zaostrogu bol v tej dobe svätyňou, ktorá bola uznávaným, posvätným mariánskym miestom. Kláštor mal veľkú vzdelávateľskú funkciu v oblasti.
Počas 500 rokov jeho existencie tu bola škola pre kňazov.
Ešte v čase tureckej moci r. 1640 tu bola všeobecná a humanistická škola, neskôr systém vzdelávania od gymnázia po filozofiu a bohoslovectvo.
Hlavne po oslobodení s pod tureckej nadvlády nastala zlatá éra v živote tohto kláštora.
Stavebný rozmach  umožnil rozšíriť kláštor zo štvorcovej podoby, keď tri krídla dopĺňal kostol, čo bola tipycká podoba katolického kláštora,  o dve nové, ktorých zameranie bolo viac v pastoračnej a vzdelávacej oblasti.
Kláštor vlastní bohatú knižnicu s asi 20 000 zväzkami a bohatý archívny fond.
Pôsobilo tu mnoho významných osobností chorvátskej kultúry a histórie. Napr. Andrija Kačić Miošić, chorvátsky básnik, spisovateľ a filozof, pôvodom z blízkeho Bristu (r. 1704 - zomrel v Zaostrogu), Ivan Despot (1886), chorvátsky spisovateľ a básnik A. K. Miošić - užíval pseudonym "Starec Milovan", v kláštore Zaostrog vyštudoval, vstúpil do františkánskeho rádu, vytvoril všetky svoje literárne diela, zomrel tu a je tu aj pochovaný.
K videniu sú tu obrazy jedného z najznámejších živých chorvátskych maliarov, Mladena Veža pochádzajúceho tiež z Bristu.
V kláštornom komplexe sa nachádza aj múzeum, kde si možno prezrieť etnologickú zbierku – starodávny rustikálny nábytok, pracovné nástroje aj folklórne kroje. Z kláštornej záhrady bola vybudovaná botanická záhrada s viac ako 250 druhmi rastlín. Nájdete tu napr. 7 druhov mimózy, 5 druhov paliem a javorov, 4 druhy eukalyptov alebo čínske jojobové kríky.
V roku 1953 bol kláštor vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

zdroje: wikipedia, samostan-zaostrog.com, chorvatsko.cz