Hrad v meste Čakovec, známy ako Stari grad Zrinskih, je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok v severnom Chorvátsku. Je to ďalšia z možných zastávok na polceste pri putovaní k Jadranu, alebo pri ceste domov.
My tieto zastávky plánujeme k cestám domov. Jednak sa pri ceste k Jadranu tak tešíme na more, že nikde nezastavujeme a druhak, pri návrate na Slovensko sa väčšinou neponáhľame a chceme si ešte predĺžiť spoločne strávený čas objavovaním niečoho zaujímavého.
Pre nás sa Čakovec nachádza približne na pol ceste, tak bol logicky vybratý ako vhodná zastávka. Veď je tam múzeum v hrade a to je niečo pre nás. (Avšak nie pre každého, je nám to jasné.)
Hrad sa nachádza v strede mesta a prešiel v nedávnej dobe rekonštrukciami, niektoré ešte prebiehajú. Dnes hrad slúži ako sídlo Múzea Međimurskej župy (Muzej Međimurja Čakovec), ktoré bolo založené v roku 1954. Múzeum spravuje bohaté zbierky z oblasti archeológie, etnografie, kultúrnej histórie a výtvarného umenia, čím predstavuje kultúrne dedičstvo regiónu. V rámci múzea sa nachádza aj pamätná zbierka významného chorvátskeho maliara Ladislava Kralja-Međimurca.
Deti najviac zaujala expozícia stredovekého väzenia v pivničných priestoroch. Audio-vizualna prehliadka je moderná a presvedčivá, napokon je to skutočne bývalé väzenie a má svoje príbehy a zaujímavých väzňov. Na konci je herňa pre tých najmenších.
Medzimurská župa (chorv. Međimurska županija) je najsevernejšia župa v Chorvátsku. Jej hlavným mestom je Čakovec. Historicky a geograficky zodpovedá územiu známemu ako Medzimurie.
Ak príde reč na prázdne brušká a dobrý obed na polceste, máme aj nejaké odporúčanie. Priamo v hrade sa nachádza reštaurácia aj malá kaviareň na hradnom nádvorí. My sme si vybrali pizzeriu Pomodoro Pizza & Grill, ktorá sa nachádza severovýchodne od vstupnej brány, hneď na kraji zámockého parku. Nesklamala kvalitou, potešila cenami, odporúčame.
História
Prvé opevnenie na mieste dnešného hradu postavil v 13. storočí gróf Csák I. Hahót, po ktorom mesto Čakovec nesie svoje meno. Spočiatku to bola jednoduchá drevená veža obklopená drevenými stenami a už uprostred 14 storočia sa vyvíja do skutočného opevnenia. Hrad prešiel rukami viacerých významných rodov, vrátane Lackovićovcov, Celjských a Ernuštovcov.
Najvýznamnejšiu éru zažil pod správou rodu Zrinských od polovice 16. do konca 17. storočia. Nikola IV. Zrinski získal hrad v roku 1546 od kráľa Ferdinanda I. ako odmenu za svoje boje proti Osmanom. Jeho pravnuk, Nikola VII. Zrinski, sa tu narodil v roku 1620 a stal sa známym bojovníkom proti Turkom. V roku 1738 bol hrad vážne poškodený zemetrasením, po ktorom nasledovala baroková prestavba, ktorá mu dala súčasný vzhľad.
Hospodársky a kultúrny rozkvet Čakoviec, ako aj celého Medzimurského regiónu, sa začal nadvládou rodu Zrinski, ktorý ho prevzal v roku 1546 a zostal rodovým sídlom na ďalších 150 rokov. Za Zrinských bola pevnosť Čakovec posilnená dodatočnými stavebnými aktivitami a stala sa jednou z najvýznamnejších v Medzimurí a súčasne bol postavený luxusný štvoruholníkový renesančný palác, opevnený renesančný dvor, chránený s valbami a baštami a obklopený priekopou naplnenou vodou, . Mesto Čakovec sa tak stalo krížencom starého vodného hradu a renesančnej pevnosti. Dnes, jednoducho nazývané Staré mesto Zrinských, je jednou z najvýznamnejších dominánt nielen Medzimurja, ale aj celého kontinentálneho Chorvátska.
Za Zrinských bol Čakovec aj významným obchodným centrom. Gróf Juraj IV. Zrinski svojou listinou z 29. mája 1579 a udelením výsad obyvateľom predmestia čakovskej pevnosti zabezpečil rozvoj Čakovca ako slobodného trhového mesta. Navyše za čias Mikuláša VII. Zrinski, do Čakoviec prichádzajú františkáni, ktorým Zrinski finančne pomohol s výstavbou kláštorného komplexu s kostolom svätého Mikuláša.
Zrinskí boli šľachtický rod, ktorý sa vypracoval na jeden z najmocnejších rodov nielen v bývalom Chorvátsko-Uhorskom kráľovstve, ale aj v celej Habsburskej monarchii. Keď v roku 1563. Maximilián II., korunovaný za chorvátskeho a uhorského kráľa, Nikola Zrinski (Sigetski) viedol sprievod troch tisícok jazdcov uhorských a chorvátskych šľachticov.
Mikuláš Šubić Zrinský
Najznámejším členom rodu je Mikuláš Šubić Zrinský (* 1508 – † 1566 ), ktorý sa preslávil po celej Európe svojou rolou pri obliehaní Szigetváru (1566), kde hrdinsky padol pri obrane mesta pred Osmanskou ríšou a zastavil postup sultána Sulejmana Nádherného smerom na Viedeň.
Mesto dokázal úspešne brániť cely mesiac. Po výbuchu mestskej prachárne sa pevnosť stala nebrániteľnou. Niekoľko stovák obrancov sa na čele so Zrínskych pustili do útoku proti násobnej presile a všetci zahynuli. Význam tejto bitky bol považovaný za taký veľký, že francúzsky kardinál a štátnik Richelieu ju označil za „bitku, ktorá zachránila civilizáciu“. Zrinský sa stal vzorom verného a obetavého bojovníka, kresťanského hrdinu a národného symbolu v Chorvátsku i Maďarsku a často sa objavuje v umeleckých stvárneniach.
Helena Zrínska
Zo Slovenskom, alebo Horným Uhorskom ak chcete, bola z tohto rodu najviac spätá grófka Helena Zrínska (* 1643 – † 1703 ). Bola posledným žijúcim členom chorvátskeho rodu Zrínskych, manželkou Františka I. Rákociho, po jeho smrti manželkou Imricha Tököliho a matkou Františka II. Rákociho.
V roku 1666 bola zosobášená s Františkom I. Rákocim. Po smrti prvého manžela si podržala správu nad rákociovským majetkom v Regeci, Makovici a Mukačeve. V roku 1682 si zobrala za manžela vodcu protihabsburského povstania Imricha Tököliho, a aktívne sa do povstania zapojila. Preslávila sa svojou hrdinskou obranou hradu Palanok pri Mukačeve, ktorý pred cisárskymi vojskami bránila tri roky. Po zrade vlastným tajomníkom a pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný a Helena bola internovaná v uršulínskom kláštore vo Viedni. Jej syna poslali na prevýchovu do českých kláštorov a s matkou sa už nikdy nevidel. Z viedenskej internácie ju po troch rokoch Tököli vyslobodil výmenou za zajatého generála. Potom žila 12 rokov so svojím manželom v tureckom vyhnanstve, až do svojej smrti. Jej telesné pozostatky boli v roku 1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je spolu so svojím synom Františkom II. Rákocim v krypte košického Dómu svätej Alžbety.
Zrinski – veľký, magnátsky rod, ktorý mal rozsiahle majetky v chorvátskych a uhorských krajinách. Bola to rodina, ktorá mala bohatstvo, moc, povesť a slávu. Európske súdy obdivovali činy Zrinských v bojoch proti Osmanskej ríši. Zrinski boli rodina, ktorá mala všetko a stratila to, doslova fyzicky zmizla a ich tragédia určila osud chorvátskych regiónov.
„Keď hráte Hry o tróny, vyhráte alebo zomriete,“ je veta z celosvetovo populárneho seriálu „Game of Thrones“, ktorá sa presne hodí aj na rod Zrinských.
zdroje: wikipédia, , publikácie na mieste