Prírodné skalné monumenty vežovitého tvaru sú výnimočné. Priťahujú pozornosť ľudí od pradávna a vieme si predstaviť, že hrali veľkú úlohu v ich dávnej mytológii. Skalné útvary v nás aj dnes vyvolávajú minimálne záujem a túžbu ich vidieť na vlastné oči. Vďaka vedeckému výskumu rozumieme ich vzniku. Venovať sa budem trom významným skalným útvarom v Žilinskom kraji: Hričovská skalná ihla, Poluvsianska skalná ihla a Skalný budzogáň.

Hričovská skalná ihla

Kedysi tvorila prirodzenú dominantu tejto časti Považskej doliny. Časom ale mierne zarástla lesným porastom a teraz je vidno len vrchol asi 20 metrov vysokej skalnej veže.Ku skalnej ihle nevedie žiadný turistický chodník. Dostať  sa k nej dá z Hričovského podhradia asi 15 min. chôdzou hore svahom a potom po pasienkoch na juh.

Poluvsianska skalná ihla

Objekt podobného názvu, ale iného pôvodu a začlenenia do krajiny ako ten predchádzajúci. Je nemožné si ho nevšimnúť, pretože sa nachádza na ceste zo Žiliny do Prievidze napravo za železničným priecestím, hneď vedľa cesty.
Skalná ihla sa v posledných geologických obdobiach oddelila eróznymi procesmi (mráz a voda) a tektonickými poruchami od masívu Slnečných skál. Ešte v nedávnej minulosti sa Poluvsianska skalná ihla používala na základný horolezecký výcvik. Ale kvôli častým puklinám v strednej a vrchnej časti a kvôli drobivosti skalných výčnelkov sú momentálne akékoľvek horolezecké aktivity na tomto skalnom útvare zakázané.
Táto Chránená prírodná pamiatka bola podobne ako Slnečné skaly vyhlásená v roku 1965 o výmere 0,68 ha.
Skalná ihla so základňou približne 11 x 5 metra dosahuje výšku približne 15 metrov.

Skalný budzogáň

Zaujímavý útvar v tvare budzogáňa je jedným z prírodných krás, ktorý možno nájsť na svahu vrchu Žibrid v Rajeckej doline.
Skalnatý útvar neobvyklých tvarov dostal názov Skalný budzogáň. Podľa legendy tu rástol Hromodub, najväčší strom na svete.
Jedného dňa sa tak zapáčil jednému obrovi, že si z neho začal vyrezávať obrovský budzogáň. Zanietený prácou si ani nevšimol, ako sa miazgou z Hromodubu k zemi prilepil a od zlosti budzogáň zapichol do zeme a prial si, nech skamenie. Tak sa stalo a skamenelý budzogáň tu stojí do dnes.
Je to vlastne skalná troska vypreparovaná erozívnou činnosťou mrazu a vody. Okolie je celkom husto zalesnené, takže ho z hlavného hrebeňa Súľovských skál nemožno spozorovať, ale vedie k nemu turistický chodník a dá sa poľahky nájsť. Nachádza sa asi 2 hodiny pomalej a pohodlnej pešej chôdze nad obcou Zbyňov.
Nedávno OZ Kultúra z Rajeckých Teplíc obnovilo náučný chodník. Trasa vedie priamo z centrálneho parku, kde bola umiestnená úvodná tabuľa, až k Budzogáňu. Náučné tabule detailne popisujú prírodné prostredie okolia a spolu s textami v anglickom jazyku otvárajú veľké možnosti spoznávania Rajeckej doliny spolu s tradičnou legendou. Chodník Rajecké Teplice – Kamenný diel – Žibrid má dĺžku 7 km a prevýšenie do 500m. Obsahuje 6 zastávok, trasa je stredne náročná a možno ju prejsť za 4 hodiny.
Skalný budzogáň je útvar s úzkou základňou a širšou vrchnou časťou je vysoký asi 15 metrov.

Zobraziť Poluvsianska skalná ihla, Hričovská skalná ihla a Skalný budzogáň na väčšej mape
Zdroje: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972; www.rajec.com