Gerlachovský štít mi ostal z teenagerských rokov ako taká malá výzva, sen. Vtedy sme sa kamarátmi dohadovali, že by sme naň mali vystúpiť. Môj výstup sa uskutočnil ale až po 20-tich rokoch a vôbec som nebol sklamaný, práve naopak. 

Chronológia výstupu.
O 04.30 hod. sme sa stretli v Tatranskej polianke s inštruktorom horolezectva Svetozárom Lackom.
Výstup bol pre nás aj horolezeckým výcvikom.
Spoločne sme potom vyrazili k horskému hotelu Sliezky dom.
Okolo 5. tej hodiny, po krátkej inštruktáži, sme sa vybrali po Tatranskej magistrále smerom k Batizovskému plesu. Po ceste nám p.Lacko rozprával zážitky a historky z predchádzajúcich výstupov. P. Lacko vie zaujať nielen rozprávaním o lezení, ale aj svojou znalosťou týchto vysokých polôh, kde sa nachádza mnoho endemitov z botanického sveta.
Cesta nám rýchlo ubiehala a po asi jednej hodine sme už boli pri Batizovskom plese. Tu sme zišli z označeného chodníka a stúpali Batizovskou dolinou k päte Gerlachu.
Cestu nám skrížili kamzíci a ľadovec, ktorý neroztopilo slabé minuloročné leto.
Na Gerlach vedie najmenej 7 známych a používaných ciest (okrem tých, ktoré si horolezci volia sami), my sme sa v rámci horolezeckého výcviku vybrali cestou zložitejšou (s horolezeckou obtiažnosťou 2-3), zahŕňajúcou lezenie rôznymi stenami a žľabmi do Gerlachovského sedla, odtiaľ potom hrebeňom k najvyššiemu bodu Karpát.
Hrebeň Gerlachu je ostrý ako britva. Na jednú aj druhú stranu je pohľad do najmenej 400 metrov hlbokej priepasti.
Vrchol s krížom sme dosiahli asi o jedenástej. Na vrchole sme sa zdržali asi pol hodiny. Kochali sme sa výhľadmi a oddychovali.
P. Lacko bol neustále informovaný cez sms o počasí a to sa malo zhoršiť, preto sme rýchlo vykročili na návrat.
Pri Batizovskom plese sme skontrolovali situáciu za nami. A skutočne, masív Gerlachu už bol zahalený v nízkej oblačnosti. Urobili sme si posledné spoločne foto, zhodnotili výstup a vybrali sa v ústrety civilizácii.
Okolo 15.00 hod. sme už odpočívali v Tatranskej polianke.
Náš výstup sa uskutočnil koncom augusta 2010, len týždeň pred riskantným a nezodpovedným výstupom amerických turistov, na ktorý doplatili svojimi životmi. Aj z tohoto dôvodu výstup na Gerlachovský štít aj tou najľahšiou trasou doporučujem absolvovať v sprievode horského vodcu (pretože takýto výstup je pre osoby ktoré nevlastnia preukaz horolezcu zakázaný), dobrou turistickou výstrojou a slušnou kondíciou.

O Gerlachu.
Všetky naše pohoria a vlastne skoro celé územie je súčasťou pohoria Karpaty. Najvyššou časťou Karpát sú Vysoké Tatry, Gerlachovský štít je najvyšším vrcholom Karpát vôbec.
Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach, maď. Gerlachfalvi-csúcs, nem. Gerlsdorfer Spitze alebo Gerlach) je vysoký 2655m. Titul najvyššej hory mu bol dlho odopieraný, pretože za vyšší bol považovaný Lomnický štít, alebo aj Kriváň. Až presnejšie geografické merania z roku 1838 ukázali, že najvyšším je Gerlachovský štít.
Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou sa týči a patril i do jej chotára.
Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol.

Výstupy
Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Cez sezónu vystúpi hore až 200 ľudí. Pozor ale, na Gerlachovský štít nemôže vystúpiť každý. Respektíve, každý môže, ale len s horským vodcom.
Cenník horských vodcov:
  1 osoba         2 osoby      3 osoby
170,00 EUR 223,00 EUR 233,00 EUR
Ďalšie informácie si môžete nájsť na stránkach spolku horských vodcov http://www.tatraguide.sk/

História výstupov:
Prvými bezprostrednými návštevníkmi Gerlachovského štítu boli asi poľovníci a botanici. Je možné, že niektorí z nich dosiahli aj vrchol. Pravdepodobne prvým človekom, ktorý dokázateľne v roku 1834 stál na vrchole, bol spišský Nemec Ján Still (1805 - 1890), učiteľ na katolíckej škole v Novej Lesnej. Na tejto túre sa zúčastnil spolu so svojím švagrom Gellhofom, staviteľom z Veľkej, Martinom Urbanom Spitzkopfom, mlynárom z Novej Lesnej a s dvoma ďalšími neznámymi lovcami kamzíkov.
Slovenský prvovýstup cez Batizovskú próbu vykonali v r. 1875 horskí vodcovia zo Štôly Ján Ruman Driečny ml. a Ján Pasterňák.

zdroje. wikipedia, internet