Najväčšou atrakciou Oravského hradu je jeho monumentálnosť a malebnosť zakomponovaná do neopakovateľného prírodného prostredia. Ten, kto už raz navštívil túto lokalitu musí súhlasiť. Chýry o Oravskom hrade dávno prekročili hranice Slovenska.
História:
Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol na mieste staršieho osídlenia. Dejiny osídlenia odkryl archeologický výskum, ktorý doložil aj zvyšky veľkomoravského sídliska s hrádkom z 9. storočia. Prvá písomná historická zmienka pochádza z roku 1267, kedy bol kráľovským majetkom.

V roku 1267 ho totiž kráľ Béla IV. prevzal od Mika Balaša a stal sa kráľovským majetkom. V roku 1298 už patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a po jeho smrti sa Orava dostala do rúk mocného magistra Donča. V roku 1333 získal hrad Karol Róbert z rodu Anjou, ktorého (neskôr aj jeho syna) zastupoval na hrade kremnický komorský gróf Leopold a po ňom množstvo kastelánov, čo hradu príliš nepomohlo. V čase husitských výprav vlastnil hrad Ctibor zo Stiboríc a po ňom ho proti husitom v roku 1433 bránil Mikuláš Balický. Od roku 1441 bol kastelánom hradu Peter Komorovský, ktorý ho nielen ubránil proti husitom, ale po šikovnej politike a vyjednávaní sa napokon stal aj županom Oravy, čo sa prejavilo aj opravou a opevnením hradu. Po jeho porážke, keď sa pridal na stranu povstalcov, hrad prevzal Matej Korvín. Oravský hrad ako dôležitý objekt preto opravil a náležite prestaval. Za jeho čias sa stal županom Oravy a neskôr držiteľom hradu Imrich Zápoľský. Keďže najbohatší magnát Ján Zápoľský, po bitke pri Moháči, súperil o kráľovský trón s Ferdinandom Habsburským, stala sa aj Orava terčom útoku cisárskeho vojska. Hrad síce pre Zápoľského ubránili bratia Kostkovci, ale v roku 1534 aj tak prešli na kráľovu stranu. Vtedy Ferdinand daroval hrad Jánovi z Dubovca, ktorý hneď začal s jeho rozsiahlou úpravou, pretože nevyhovoval vývoju vtedajšej vojenskej techniky. Po jeho smrti nastal o Oravu spor, ktorí vyriešil opäť panovník. Dedič Sedlnický síce ostal na hrade do roku 1556, ale na pokyn kráľa ho odovzdal Františkovi Thurzovi. Thurzovci sa pričinili o dnešný vzhľad budov ktorí, počnúc Františkom Thurzom, prispeli k jeho stavebnej obnove, čím sa hrad zaradil medzi výrazné stavby renesančného obdobia. Po smrti Juraja Thurzu (1616) od roku 1626, po smrti jeho manželky, sa dedičia Thurzovcov delili o majetok a určovali spomedzi seba správcu. Zlá hospodárska a politická situácia v krajine, ktorá vyústila až do bojov proti panovníkovi neobišla ani Oravu, ktorej správcovia boli napr. aj Thőkőliovci a hrad sa dostal viac krát do povstaleckých bojov. Posledné povstanie Rákociho bolo potlačené na jar 1709 a hrad bol značne poškodený. Jeho správcovia dali na hrade urobiť len nutné stavebné úpravy. Hrad v roku 1800 vyhorel a bol skoro zničený. Čoskoro sa však na hrade uskutočnili najnutnejšie konzervačné práce, ktoré ho zachránili pred zničením. Obdobne ako na iných hradoch, aj tu sa Pálffyovci, jeho poslední majitelia, pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu, ktorá sa dotkla predovšetkým stredného hradu. K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v rokoch 1953-1968, po dokončení ktorej sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea. Drobné úpravy a opravy prebiehajú na hrade aj v súčasnosti.

Oravské múzeum.
Súčasťou hradnej expozície je aj expozícia Oravského múzea. Oravský región je stále považovaný za oblasť bohatú na ľudovú kultúru v hmotnej i duchovnej podobe. táto je prezentovaná v etnografickej expozícii.
V rámci prehliadky Oravského hradu vás čaká prechádzka oravskou prírodou v Prírodovednej expozícii.
Okrem základnej charakteristiky prírodných pomerov regiónu Orava, ktorá je spestrená bohatou fotodokumentáciou, sú v expozícii vzorky minerálov, hornín a paleontologických nálezov.

Upír Nosferatu
Film vznikol v roku 1922 v Nemecku, autor v ňom čerpal z knihy Brama Stokera: Dracula, kedže nezískal práva na natočenie filmu podľa predlohy Brama Stokera, bol nútený pozmeniť mená postáv a dej sa odohráva vo fiktívnom mestečku Wismar.
Zaujímavosťou je aj to, že scény z hradu natáčali na Oravskom zámku na Slovensku.
Nakrúcali tu i legendárneho Adama Šangalu a prednedávnom aj film Sokoliar Tomáš.Zo známych osobností sem v minulosti chodil hľadať inšpiráciu pre svoje svetoznáme romány napríklad aj Karel Čapek.

V poslednom období sú čoraz populárnejšie nočné prehliadky hradu v hlavnej turistickej sezóne (hlavne vďaka novému kompletnému nočnému osvetleniu) spestrené o rôzne divadelné predstavenia a strašidelné výjavy.

Je to hrad či zámok?
Nejeden z hradných pánov mal budovateľské sklony a tak sa stalo, že počas svojej vlády prilepili na vápencové bralo tu domček, tu kaplnku, tu štvorposchodový palác, alebo tuhľa aspoň malý kurník, až hrad nadobudol súčasnú podobu. Oravský hrad plnil reprezentačnú funkciu príznačnú pre zámky, avšak svojou polohou bol predurčený vykonávať predovšetkým úlohu obrannú. To je aj dôvod na používanie dvojakého označenia hrad-zámok.

Vstupné na Oravský hrad je pre dospelého 5 EUR. Deti do 6 rokov majú vstup zdarma, cena vstupného pre deti od 6 do 18 rokov je 3 EUR. Ak chcete fotiť, priplatíte si euro navyše. Pripláca sa taktiež za vstup do Kaplnky Svätého Michala na Oravskom hrade vo výške 2 EUR. Na parkovisku pod hradom - 3 eurá.
Kontaktné údaje:
027 41 Oravský Podzámok
Tel.: +421 43 581 61 11, +421 43 582 02 40
Fax: +421 43 581 61 30
E-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Zväčšiť mapu

zdroje:internet