Oravský hradZachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale (bralový útes Skrušinského pohoria) priamo nad obcou Oravský podzámok vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Orava (607 m.n.m.). Hradné bralo, zvažujúce sa tromi terasami, sa stalo základom pre súbory budov horného, stredného a dolného hradu. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Podobne ako mnohé iné na Slovensku začali hrad  budovať na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v roku 1241.


Hrad vznikal na skalnom brale a jeho úbočí kaskadovo, v smere z hora nadol.  V počiatkoch vznikol úplne hore na vápencovom útese so zvislými stenami horný hrad, ktorý tvorila pretiahnutá a mierne zalomená palácová stavba, a potom na terase pod ním murovaný stredný hrad. Neskôr aj hrad dolný, ktorý bol vo svojích počiatkoch pravdepodobne drevený.
Za 700 rokov postupného budovania obranných, obytných, sakrálnych a hospodárskych budov vznikla zaujímavá zmes rôznych štýlov, od románskeho slohu, cez gotiku, renesanciu, baroko až po romantizmus.
Najväčšou atrakciou Oravského hradu je jeho monumentálnosť a malebnosť zakomponovaná do neopakovateľného prírodného prostredia v záhybe rieky Oravy nad obcou Oravský Podzámok na terasovito upravenom bočnom svahu. Ten, kto už raz navštívil túto lokalitu musí súhlasiť. Chýry o Oravskom hrade dávno prekročili hranice Slovenska. 
História:
Napriek dnešnej monumentálnosti počiatky hradu boli skromné. Prvýkrát sa pripomína v roku 1267, kedy bol najviac k severu vysunutým hradom, ktorý strážil vstup severojužnej trasy európskeho významu (via magna) na územie Uhorského kráľovstva. Pravdepodobne vznikol na mieste staršieho veľkomoravského osídlenia z 9. storočia.
Od Mikuláša z rodu Balašovcov hrad vtedy prevzal kráľ Béla IV. a urobil ho centrom miestnej správy. Súčasne tak vytvoril predpoklad pre vytvorenie oravskej župy, ktorá sa neskôr odtrhla zrejme od Nitrianskeho velkokomitátu. Stalo sa tak skoro po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho (1321), ktorý hrad v rokoch 1298-1321 ovládal.  Najprv ho spravoval magister Donč, ale keď v roku 1333 získal hrad Karol Róbert z rodu Anjou,   zastupoval ho (neskôr aj jeho syna) na hrade kremnický komorský gróf Leopold a po ňom množstvo kastelánov, čo hradu príliš nepomohlo.
V čase husitských výprav vlastnil hrad Ctibor II. mladší zo Stiboríc.
 Po smrti Ctibora  získal hrad župan Turca Mikuláš Balický, ktorý ho už predtým držal od Ctibora zástavou, ale rozhodujúcu úlohu hral nadlho kastelán Peter  Komorovský. Najprv sa pridal k Janovi Hunyadimu, a preto hrad po roku 1444 v záujme Ladislava Pohrobka obsadil Ján Jiskra z Brandýsa. Keď ho po Kremnickom mieru získal Komorovský naspäť, zastavil ho roka 1455 Petru Aksamit, po ktorého smrti (1458) od Matyáša Korvína dostal Komorovský hrad a aj vymenovanie županom Oravy a Liptova. Napriek tomu sa Komorovský pridal k vzbure proti kráľovi a v roku 1474 musel odísť do vyhnanstva.
Hrad prevzal Matej Korvín, ktorý Oravský hrad ako dôležitý objekt  opravil a náležite prestaval.
Od počiatku kraľovania Vladislava Jagelovského na Oravskom hrade vládol rod Zápoľských. Županom Oravy a neskôr držiteľom hradu sa stal Imrich Zápoľský.
Keďže najbohatší magnát Ján Zápoľský, po bitke pri Moháči, súperil o kráľovský trón s Ferdinandom Habsburským, jeho oravskí kapitáni Mikuláš a Peter Kostkovci museli brániť hrad pred útokmi generála Katzianera, ale v roku 1534 aj tak prešli na kráľovu stranu. Mikuláš roku 1535 zomrel vo funkcii kapitána Horného Uhorska (Slovenska) a hrad dostal jeho spoločník Ján z Dubovca, ktorý hneď začal s jeho rozsiahlou úpravou, pretože nevyhovoval vývoju vtedajšej vojenskej techniky. Patril mu  až do jeho smrti  v roku 1546.
Po jeho smrti nastal o Oravu spor, ktorí vyriešil opäť panovník. Dedič Sedlnický  ostal na hrade do roku 1556, ale keď hrad odovzdal Františkovi Thurzovi, nebolo to  z titulu cisárskeho obdarovania jeho predka Alexia v roku 1527, ktoré bolo viac-menej formálne, ale hlavne preto, že mal za ženu dcéru Mikuláša Kostku. Hrad sa tak stal na sedemdesiat rokov sídlom thurzovského rodu.
Thurzovci sa pričinili o dnešný vzhľad budov a prispeli k jeho stavebnej obnove, čím sa hrad zaradil medzi významné stavby renesančného obdobia. Po smrti Juraja Thurzu (1616) a od roku 1626, po smrti jeho manželky, sa na hrade majetkovo podieľali manželia siedmich dcér Juraja Thurzu a panstvo spravoval vymenovaný direktor.
Zlá hospodárska a politická situácia v krajine  vyústila až do bojov a povstamí proti panovníkom, čo neobišlo ani Oravu.
Jedným z dedičov hradu bol Štefan Thököly, ktorý sa pridal k Wesselényiho sprisahania. Preto bol v roku 1670 hrad obliehaný generálom Heisterom, ale vydaný bol až potom, čo Štefan spáchal samovraždu.
Prekvapivo ho následne už v roku 1672 dobyli sedliacki vzbúrenci pod vedením Gašpara Piku.
Poslednými dramatickými vojnovými udalosťami hrad prešiel za povstania Františka II. Rákócziho. Najprv ho dobyli povstalci pod vedením Alexandra Karolyiho roku 1703 a potom niekoľko mesiacov odolával cisárskemu vojsku, než sa v roku 1709 posádka vzdala.
Za spravovania Juraja Erdódyho (od 1714) boli napravené najväčšie škody, ale to, že spolumajitelia na hrade nebývali, viedlo k jeho úpadku. Navyše roku 1800 hrad vyhorel a hrozila mu úplná devastácia. Iba provizórnymi opravami Františka Zichyho dokázal prekonať najhoršie a až po roku 1861 sa mu dostalo trvalého zastrešenia a záchranných opráv. Preto na hrade mohlo byť v roku 1868 zriadené múzeum. Obdobne ako na iných hradoch, aj tu sa Pálffyovci, jeho poslední majitelia, pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu, ktorá sa dotkla predovšetkým stredného hradu. Zásluhu mal na tom hlavne Jozef Pálffy, ktorý o hrad staral od roku 1896.
K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v rokoch 1953-1968, po dokončení ktorej sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea.

0806w.jpg 0807w.jpg 0808w.jpg  0809wp.jpg
Oravský hrad Najvyššia časť hradu, kasárne  Padaci most Vstupný tunel
 0810w.jpg  oravsky_wikipedia.jpg interiér  Fotografia: Oravský Hrad 2009  Autor: Ivan Farbák

gallery_icon.jpg

Oravské múzeum.
Súčasťou hradnej expozície je aj expozícia Oravského múzea.
Oravský región je stále považovaný za oblasť bohatú na ľudovú kultúru v hmotnej i duchovnej podobe. táto je prezentovaná v etnografickej expozícii.
V rámci prehliadky Oravského hradu vás čaká prechádzka oravskou prírodou v Prírodovednej expozícii.
Okrem základnej charakteristiky prírodných pomerov regiónu Orava, ktorá je spestrená bohatou fotodokumentáciou, sú v expozícii vzorky minerálov, hornín a paleontologických nálezov.

Upír Nosferatu
Film vznikol v roku 1922 v Nemecku, autor v ňom čerpal z knihy Brama Stokera: Dracula, kedže nezískal práva na natočenie filmu podľa predlohy Brama Stokera, bol nútený pozmeniť mená postáv a dej sa odohráva vo fiktívnom mestečku Wismar.
Zaujímavosťou je aj to, videos gays
mobile teen porn
naked celebrities
celebrity porn
Cumshots
naked celebrities
gayporno
adult anime
cartoon porn
celebrity nudes
že scény z hradu natáčali na Oravskom zámku na Slovensku.
Nakrúcali tu i legendárneho Adama Šangalu a prednedávnom aj film Sokoliar Tomáš.Zo známych osobností sem v minulosti chodil hľadať inšpiráciu pre svoje svetoznáme romány napríklad aj Karel Čapek.

V poslednom období sú čoraz populárnejšie nočné prehliadky hradu v hlavnej turistickej sezóne (hlavne vďaka novému kompletnému nočnému osvetleniu) spestrené o rôzne divadelné predstavenia a strašidelné výjavy.

Je to hrad či zámok?
Nejeden z hradných pánov mal budovateľské sklony a tak sa stalo, že počas svojej vlády prilepili na vápencové bralo tu domček, tu kaplnku, tu štvorposchodový palác, alebo tuhľa aspoň malý kurník, až hrad nadobudol súčasnú podobu. Oravský hrad plnil reprezentačnú funkciu príznačnú pre zámky, avšak svojou polohou bol predurčený vykonávať predovšetkým úlohu obrannú. To je aj dôvod na používanie dvojakého označenia hrad-zámok.
Otváracie hodiny
Január, Február, Marec    10:00 - 15:00 h
Apríl    zatvorenéMáj    08:30 - 17:00 h
Jún    08:30 - 17:30 h
Júl, August    08:30 - 18:00 h
September    08:30 - 17:00 h
Október    08:30 - 16:00 h
November, December    10:00 - 15:00 h
Do Oravského hradu je možné vstúpiť len s lektorom. Prehliadka trvá približne dve hodiny.
Vstupné
Dospelí  5 až 6 €
Deti do 6 rokov majú vstup zdarma
Deti od 6 do 18 rokov je 3 €
FotoúVideo plus 3/5 €
Pripláca sa taktiež za vstup do Kaplnky Svätého Michala na Oravskom hrade vo výške 2 EUR. Na parkovisku pod hradom - 3 eurá.
Kontaktné údaje:
027 41 Oravský Podzámok
Tel.: +421 43 581 61 11, +421 43 582 02 40
Fax: +421 43 581 61 30
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

zdroje:internet