Hrad v Liptovskom Hrádku je v súkromných rukách. Na Slovensku nie až tak neobvyklá sitácia. Hrad Ľupča, o ktorom už som písal, alebo hrad Víglaš, o ktorom budem písať, sú však predsa len odlišné prípady. Pani Dagmar Machová je nadšencom pre históriu, ktorá časť svojho života a všetok svoj majetok obetovala tomu, aby sa z umierajúcej ruiny stal hotel s reštaráciou v múzeu. Ďakujeme.
Neboli sme na hrade prvý, ani druhý krát. Článok skôr nevznikol z rôznych príčin: zabudnutá pamäťová karta, zle pochopené návštevné hodiny...Tak to nakoniec klaplo na tretí krát a aspoň môžeme porovnávať. Pred 12-timi rokmi bola už funkčná reštaurácia (od roku 2005) a hotel (kompletne od 2010), ale uprostred stála nevzhľadná a nebezpečná ruina hradu zo 14. storočia. To už neplatí, hrad nadobudol kontúry bývalej pevnosti obkolesenej vodnou priekopou. Čo je dosť neobvyklá stavba na severné Slovensko, vodné hrady sa tu nestavali, veď kopcov je tu dostatok.
Ak bol kedysi problém dostať sa do hradu na prehliadku, pretože sa prehliadky robili len dva mesiace v roku, ani toto už neplatí. Do múzea sa dá dostať cez víkendy a štátne sviatky po celý rok. V každom prípade je dobre sa radšej telefonicky, či emailom utvrdiť či toto platí.
Prehliadka je možná len so sprievodcom. Zábavným štílom sa dozviete všetky známe aj neznáme informácie o hrade, jeho histórii a bývalých i súčasným majiteľoch.
Záhrady a nádvoria si môžete prezrieť samostatne.
História hradu:
Roztiahnutý kaštieľ s centrálne situovanou zrúcaninou skromného hradného jadra na skalnej vyvýšenine (asi 670m n. m.) na severnom okraji Liptovského hrádku za svoj vznik, pravdepodobne, vďačí neďalekému brodu cez riečku Belá a neďalekému jej sútoku s Váhom a neďalekej ceste spájajúcej Liptov a Spiš. Výstavbu hradu iniciovala známa osobnosť’, magister Donč, ako sa to uvádza v listine z roku 1341, keď sa hrad spomína prvýkrát pod názvom Ujvár, čiže Nový hrad. Vznikol teda niekedy po roku 1316, keď Donč násilím zabral tunajší majetok Belsko. Po prechode do kráľovských rúk v roku 1341 sa hrad stal novým sídlom županov liptovského komitétu, a lak nahradil predchádzajúce sídlo dvorského župana na vysoko položenom Liptovskom hrade.
Počas vpádu husitov v roku 1433 bol poškodený, lebo v roku 1441 ho nadobudli Rikolfiovci z Brezovice s podmienkou, že ho opravia a dobudujú. V roku 1450 hrad prešiel na Petra Komorovského, ktorý sa stal neskôr kapitánom Jiskrovho vojska. Násilím ho držal až do roku 1474, keď si ho vydobyl král’ Matej Korvín a daroval ho Tomášovi Tarkóimu. Už v roku 1485 je však v moci Zápoľskovcov, u ktorých zotrval až do konca stredoveku.
V roku 1600 dostal hrad a panstvo Mikuláš Šándorfy. Zosobášil sa s mladou hradnou pani Magdalénou Zay, vdovou po predchádzajúcom majiteľovi z rodu Balašovcov – Žigmundovi, za ktorého sa vydala krátko pred jeho smrťou.Na podnet Šándorfyho a jeho manželky Magdalény bol v rokoch 1601 až 1603 postavený okolo hradu renesančný kaštieľ a ďalšie budovy zabezpečujúce chod panstva. Na stavbu kaštieľa bol použitý materiál zo zbúraných hradieb. Na poschodí kaštieľa zriadili reprezentačné miestnosti pre majiteľov a ich hostí a na prízemí boli sklady a ubytovacie priestory pre služobníctvo. Mikuláš Šándorfy sa dokončenia prestavby nedožil, zomrel v roku 1603. Magdalena Zai si po smrti druhého manžela postavenie držiteľky hradu právne zaistila sobášmi s ďalšími uchádzačmi o majetok. Jej štvrtý manžel, Imrich Mérey, sa s vdovou radšej oženil, než by jej vyplatil záloh za hrad. Bola síce jednou z mála žien, ktoré vlastnili Hrad a Kaštieľ, žila v ňom však najdlhšie zo všetkých majiteľov – viac ako 30 rokov. Kedysi Magdaléna Zaiová vtlačila hradu i kaštieľu svoju pečať a za jej pokračovateľku sa považuje aj pani Dagmar Machová.
V rušnom období druhej polovice 17. storočia hrad častejšie menil majiteľov, v, ktorí striedavo stáli na strane cisára a protihabsburských povstalcov. Z tohto dôvodu sa stal dejiskom bojov medzi povstalcami a cisárskymi vojskami, čo malo pre stavbu neblahé následky. Kým inventár z roku 1663 ešte uvádza zachovaný a zariadený hradný areál spolu s funkčným mlynom, pekárňou, pivovarom a kováčskou dielňou, v neskorších bojoch poškodené ranogotické jadro už viac neobnovili a v 18. storočí úplné schátralo. Jeho poloha vnútri kaštieľa však zrúcaninu zachránila pred rozobratím. Z historických plánov hradu z rokov 1774 a 1775 vidieť, že vedľa schátraného gotického jadra (už bez striech) stál ešte obývaný neskorogotický trakt, krytý novou manzardovou strechou. Posledný majiteľ upadajúceho hrádockého panstva Ján Lichtenstein ho spolu s hradom v roku 1731 odpredal kráľovskej komore. V roku 1762 komora prikúpila aj susedné likavské panstvo, a vytvorila tak celistvé likavsko-hrádocké panstvo. Hospodársky rozmach nového panstva sa onedlho odrazil aj na barokovej prestavbe kaštieľa.
Jeho priestory zaklenuli pruskými klenbami a dvorové priečelie doplnili o arkádová chodbu so schodiskom. Po ničivom požiari v roku 1803 bol kaštieľ opätovne obnovený a ako posledný funkčný zvyšok niekdajšieho hradu tvoril do roku 1850 sídlo hrádockej komory. Neskôr v ňom zriadili väznicu a umiestnili okresný súd. Chátranie rozpadajúcej sa zrúcaniny jadra spomalila jeho konzervácia v roku 1930, od roku 1958 sa stal kaštieľ sídlom Národopisného múzea Liptova.
 |
 |
 |
Obnova hradu:
V roku 2001 hrad navštívila bratislavská chemička Dagmar Machová a prostredníctvom svojej firmy Avans odkúpila od Liptovského múzea areál hradu spolu s kaštieľom. Do rekonštrukcie pamiatky investovala milióny eur, ktoré zarobila v predošlom biznise. Pamiatka bola v čase kúpy v katastrofálnom stave. Dokazujú to historické fotky a snímky spred rekonštrukcie. Na hrade neboli okná, dvere, pec, chýbala voda, elektrina, kanalizácia. Hradná pani kúpila zdevastovanú, podmočenú, staticky narušenú stavbu bez inžinierskych sietí. Nábytok bol rozkradnutý, musela ho kupovať v starožitníctvach. Na hrade nebolo vôbec nič.
Najskôr bola otvorená reštaurácia, postupne sa dobudovávali obytné a ubytovacie priestory. Po desiatich rokoch sa začalo s prehliadkami pre verejnosť. V posledných rokoch sa opravilo a zabezpečilo hradné jadro. Opravy na ňom stále pokračujú.
Dnes však môžeme skonštatovať, že hradná pani Dagmar Machová vdýchla nový život pamiatke, ktorej obetovala dvadsať rokov svojho života.
Zaujímavosti:
- V roku 1399 cisár Žigmund Luxemburgský hrad osobne navštívil a prespal tu.
- V druhej polovici 16. storočia žil na hrade barón Valentín Balaša, uhorský renesančný básnik, ktorý písal po maďarsky, turecky a po slovensky. Je zakladateľom modernej maďarskej lyrickej poézie a prvým autorom maďarskej erotickej poézie. Bol bratom prvého manžela Magdaleny Zai.
- Magalena Zai sa vydala päťkrát, každého manžela pochovala po nie viac ako 4 rokoch manželstva a všetci vraj umreli prirodzenou smrťou. Ona sama sa dožila pravdepodobne 68 rokov. Nezachovala sa jej podobizeň, ani miesto odpočinku.
- V marci 1622 bola na hrade krátkodobo uschovaná Svätoštefanská koruna.
- V hradnom brale sa našla puklina vo veľkosti jaskyne, ktorá bola využívaná, možno aj ako úniková chodba. Pôvodne sa odhadovala dĺžka na 37 metrov, po preskúmaní sa odhaduje dĺžka až na 100 metrov
- Pri opravách výstelku stropu nad barbakánom sa našli štyri vrecia starých spisov. Odovzdali ich archívu v Bytči, ale ešte nedali vedieť, čo v nich je, či ich v dávnej minulosti chcel niekto ukryť, alebo ich len použili ako izoláciu.
- Dagmar Machová je päťdesiata tretia majiteľka hradu a kaštieľa
Otváracie hodiny:
Zimná sezóna 1.09. – 30.06.
Otváracie hodiny:
Pravidelné prehliadky sú v sobotu, v nedeľu a počas štátnych sviatkov o 10:00, 12:00 a 14:00.
Letná sezóna 1.07. – 31.08.
Otváracie hodiny:
Prehliadky denne: 10:00, 11:00, 12:00, 13:00, 14:00, 15:00, 16:00
Vstupné:
Dospelí – 7 €
Deti od 6 do 17 rokov, seniori – 4 €
zdroje: Encyklopedia slovenských hradov (Bóna, Plaček), www.hradliptovskyhradok.sk, wikipedia
