V opisu histórie hradu Hukvaldy sa spomína, že v 19. storočí sa olomouckí biskupi pokúsili premeniť hrad na romantické miesto. Ďalej sa spomína, že sa im to nepodarilo. V dnešnej podobe, pod vplyvom melancholického počasia, sme sa ale zhodli, že to JE romantické miesto. Veď prevažnými návštevníkmi boli mladé i staršie páriky a hrad i les ponúkajú množstvo romantických zákutí. Je priam stvorený na zamilované prechádzky.

Hrad je 320 metrov dlhý, obvod je viac než 800 metrov, má 8 valcových bášt a 3 hranolové vežovité brány, cez 200 strieľni, 4 nádvoria, tri vyhliadkové trasy. Najstaršou časťou hradu Hukvaldy je hradné jadro, ktoré čiastočne pochádza z 13. storočia. Vtedy bol postavený východný palác, ktorý bol pôvodným sídlom zakladateľov hradu. V tomto rytierskom paláci bola umiestnená aj prvá hradná kaplnky. Najnovšou časťou hradného jadra je renesančný palác so zachovanými renesančnými oknami, postavený okolo roku 1550.
V hradnom jadre sa nachádzajú aj kamenné cisterny na zber dažďovej vody, používané v hradnej kuchyni na varenie v dobe pred vyhĺbením hradnej studne. Núdza o vodu bola skutočne po dlhú dobu najväčšou slabinou hradu Hukvaldy. Až v roku 1581 bola na hrade vyhĺbená studňa, ktorej budovanie takmer pohltilo výnos Hukvaldského panstva. Studňa bola pôvodne hlboká asi 150 metrov.
Za studňou bolo pôvodne vybudované renesančné opevnenie, ktoré bolo po roku 1653 zbúrané a na jeho mieste vyrástli dva barokové bastióny. Tie dnes slúžia ako vyhliadky.
Práve tieto bastióny boli, podľa legendy, obľúbeným miestom slávneho Hukvaldského rodáka Leoša Janáčka. Skladateľ tu mohol skutočne nájsť inšpiráciu pre svoje skladby.
Cestou na hrad prechádzame parkom a oborou. Unikátny, väčšinou bukový porast, skladajúci sa zo stromov viac ako 200 rokov starých a dosahujúcich výšky až 40 metrov je základom prekrásnej prírodnej krajinárskej kompozície.
Tesne pred vrcholom narazíte na malé prekvapenie. Hneď vedľa cesty rastie 7 bukov lesných s mimoriadne vyvinutými koreňovými systémami, ktoré sú vplyvom erózie v strmom svahu obnažené.
Dostupnosť hradu zo severozápadného Slovenska je dobrá, hrad je len kúsok za hranicou, 65km od Čadce, 15km juhozápadne od Frýdku-Místku.

Otváracia doba
apríl a október (len soboty, nedele a sviatky): 9:00 - 16:00
máj až august (denne okrem pondelka): 9:00 - 18:00
septembra (denne okrem pondelka): 9:00 - 17:00
Vstupné
dospelí: 60, - Sk
študenti, dôchodcovia a mládež od 15 do 18 rokov: 40, - Sk
deti od 3 do 15 rokov, ZŤP, ZŤP / P: 20, - Sk

Hukvaldská obora vznikla roku 1566. Vtedajší držiteľ Hukvald, biskup Viliam Prusínovský z Víckova, dostal od cisára Maximiliána darom dvadsať danielov a dal pre nich ohradiť kus lesa. Táto obora tak patrí k najstarším v Česku. V rokoch 1730-1736 nechali hukvaldskí páni postaviť kamenný Oborný múr, aby dali v hladných rokoch poddaným prácu. Vtedy tiež zalesnili toderaz holý hradný vrch, ohradili asi 200 ha okolitého lesa a presťahovali sem zver. V odbore bol chov spočiatku len danielej, neskôr aj muflonej zvery. Jej rozloha je 467 ha. Normovaný stav zveri je 140 kusov danielej a 120 kusov muflonej zvere. Vstup do obory je možný iba na určených miestach a pohyb návštevníkov je obmedzený na vyznačené cesty! Platí prísny zákaz zberu parožia. Celistvý komplex lesných porastov na hradnom vrchu o výmere asi 60 ha, s prevahou starých bukové lesy vo veku 190-240 rokov, je od roku 1999 vyhlásený Prírodnou pamiatkou "Hradný vrch Hukvaldy ".

Leoš Janáček, hudobný skladateľ, ktorý svojím významom presahuje hranice štátov i kontinentu a dnes ho pozná celý kultúrny svet, sa narodil 3.7.1854 v tunajšej škole ako deviate zo tri- dvanástich detí chudobného hukvaldského kantora. Od detstva sa s hudbou stretával, jeho dedko aj otec hudbu vyučovali, matka hrala na gitaru a organ. Na príhovor Pavla Křižkovskeho v 11 rokoch odišiel do kláštornej hudobnej školy v Starom Brne. Tam vyštudoval a stal sa učiteľom, ale pokračoval ďalej v štúdiu hudby (v Prahe, v Lipsku a vo Viedni). Bol menovaný riaditeľom organovej školy v Brne a organizoval hudobný život vo svojom okolí. Dlho nemohol preraziť za brnenský okruh. Jeho hudba bola tak originálna, že vzbudzovala odpor konzervatívcov (opera Jej pastorkyňa čakala na premiéru v Prahe 12 rokov). Až na konci života sa L. Janáček dočkal pochopenia a ohlasu doma i v cudzine, kde bolo jeho dielo prijímané pre svoju svojráznosť a jadrnosť ako rýdzi výraz českej hudobnosti.
Na rodné Hukvaldy sa prvýkrát vrátil až po 23 rokoch (1888), potom už ich navštevoval pravidelne.
V roku 1921 si Janáček kúpil od svojej švagrinej domček v Podoboří, kde pobýval každoročne kratší či dlhší čas a kde tiež strávil posledné dni svojho života.
Zomrel 12.8.1928 v Ostrave.
K rodnému kraju mal hlboký a vrelý vzťah, hľadal v ňom inšpiráciu, zbieral ľudové piesne, ale tiež tu nachádzal potrebný pokoj a odpočinok.

XVIII. ročník Medzinárodného hudobného festivalu Janáčkové Hukvaldy 24. 6. - 24. 7. 2011
Fond Janáčkovej Hukvaldy (FJH os) vznikol ako občianske združenie v roku 1995, ktorého cieľom je nadviazať na umelecký odkaz hudobného skladateľa Leoša Janáčka a ďalej ho rozvíjať, okrem iného aj usporiadaním Medzinárodného hudobného festivalu Janáčkové Hukvaldy.
Tento rok predznamenávajú v kultúrnom svete dve významné hudobné výročia: 100. výročie úmrtia Gustava Mahlera a 200. výročie narodenia Ferenca Liszta. Popri tradične zastúpeného hudobného diela hukvaldského rodáka Leoša Janáčka bude preto dramaturgická koncepcia festivalu vo svojej tohtoročnej programovej náplni reflektovať obe tieto významné výročia, ale chce tiež návštevníkom jednotlivých koncertov Medzinárodného hudobného festivalu Janáčkovej Hukvaldy ponúknuť aj oveľa viac, a to nielen z hľadiska výberu skladateľských osobností, ale i v pestrosti interpretačnej.
Viac info na www.janackovyhukvaldy.cz

Náučný chodník Hradný vrch je okružná a je dlhá 2 km. Vedie z hukvaldského námestia cez Obornú bránu po asfaltovej ceste k zrúcanine hradu a lesným chodníčkom späť k bráne. Je to turistický nenáročná, asi hodinová prechádzka po červenej značke.
Náučný chodník Janáčkov chodníček vedie po žltej značke zvernicou k bývalej Myslivne, ďalej po zelenej značke do Kozlovic k pohostinstvu Vo dvore, a odtiaľ po žltej značke na Kubánkov, kde sa napojí na náučný chodník Hůrky. Dĺžka trasy je asi 8,5 km, je stredné turisticky náročná. Prevýšenie je asi 320 m, náročnejšie stúpanie je asi 1 km pozdĺž Bačovho potoka (medzi zastaveniami 10-11).
Náučný chodník Hůrky vedie z hukvaldského námestí po zelenej a potom po modrej turistickej značke, smer Podlesí, Babí vrch, Kubánkov. Ďalej pokračuje k Kociánke, na podhorí a končí na Olešnej. Dĺžka trasy je 12,5 km, je stredné turisticky náročná. Prevýšenie je asi 380 m, náročnejších stúpanie je asi 1 km z údolia Ondřejnice na Palkovické Hůrky.

Zobraziť Hrad Hukvaldy na väčšej mape

Podrobná história hradu:
Hrad Hukvaldy sa nachádza na 481 m vysokom vrchole, ktorý obteká z dvoch strán riečka Ondřejnice.
Hradný kopec na východe oddeľuje od Palkovických húrek s Babiou horou hlboké údolie Ondřejnice, na západe od Kazničova údolnej cesty z Tichej do Rychaltice. Svahy hradného kopca, dnes zalesnené, boli pôvodne holé. Výrazná členitosť krajiny v okolí Hukvaldy v spojení s menej kvalitnými pôdami a vysokým stupňom zalesnenie nevytvárala najlepšie podmienky pre život človeka. Napriek tomu aj tu došlo k osídleniu už v období praveku. To bolo určované predovšetkým komunikačným významom regiónu, predstavujúceho severné predpolia Moravskej brány, základnú spojnicu medzi severom a juhom Európy. Nešlo prirodzene o komunikáciu v dnešnom slova zmysle, bol to skôr priestor, oblasť, ktorú v rôznych obobdobiach prestupovali chodníky, v ktorých blízkosti vznikali na vhodných miestach rozptýlené sídelné enklávy.
Počiatky hradu boli dlhú dobu spájané s osobou Arnolda z Hückeswagen, ktorý sa na našom území prvýkrát spomína v roku 1228 ako člen dvora Přemysla Otakara I. Kráľ ho poslal do Anglicka vyjednať sobáš kráľovskej dcéry s Henrichom III. Arnold pochádzal z Porýnia, kde sa na rieke Wuppere neďaleko dnešného Düsseldorfe nachádzalo jeho rodové sídlo, hrad Hückeswagen. Do Čiech sa dostal pravdepodobné prostredníctvom kolínskeho arcibiskupa Jindřicha. Za služby kráľovi dostal územie pohraničného pralesa severovýchodne od Moravskej brány až k rieke Ostravici s centrom v Starom Jičíne. S Arnoldom sa naposledy stretávame v listine pre kláštor v Steinfeld z roku 1240, krátko na to zrejme zomrel. V roku 1251 sa totiž uvádza jeho nasledovník a dedič syn Frank. Ten sa snažil kolonizovať územie získané svojim otcom, nakoniec bol ale zrejme kvôli finančným problémom nútený postúpiť časť svojho územia olomouckému biskupovi. Západnú časť (Příborská) udelil biskup Frankovi v léno. Huckeswagenové tak boli zbavení svojich statku a stali sa biskupskými leníkmi.
S predajom územia biskupstva súviselo aj to, že Frank prišiel okolo roku 1260 o sídlo vo Starom Jičíne, ktorý pripadol Bludcum, a to, že Huckeswagenovia predali svoje rodové sídlo v Porýní. K dispozícii tak mali len hrádok v Příboru, ten ale nebol príliš veľký. Rozhodli sa preto vybudovať nové, väčšie sídlo. Voľba padla na neďaleký kopec, ktorý spĺňal príslušné kritériá pre postavenie nového hradu. Na založenie hradu Hukvaldy došlo niekedy v 70. alebo 80. rokoch 13. storočia. U jeho zrodu stál Jindřich z Príbořa z rodu Huckeswagenov, Arnoldov vnuk a Frankov syn, ktorý držal v léne panstvo. Jindfích hrad pomenoval podľa svojho rodu a podľa pôvodného rodového hradu. Prvou nepriamou zmienkou o exis- tencii hradu Hukvaldy je Jindřichov prívlastok de Hukenswald v listine z 29. júla 1285. Jindňch sa v nej objavuje ako pán na Hukvaldoch (Heinricus comes de Hukenswald). Niekedy v rokoch 1294 -1307 prešiel hrad Hukvaldy do biskupských rúk.
V roku 1307 sa s rodom Huckeswagenov stretávame v listinách naposledy.
Olomouckí biskupi nemali Hukvaldy vo svojom priamom držaní príliš dlho. Ich zlá finančná situácia na začiatku 14.st. prinútila zastaviť niektoré svoje statky. Niekedy v rokoch 1311 -1316 sa Hukvaldy dostali do rúk olomouckým kanonikom Dietrichovi a Henrichovi z Fulštejna, v roku 1327 je spomínaný ako pán na Hukvaldoch Jindřich z Kytlice. O dvadsať rokov neskôr boli Hukvaldy vyplatené zo zástavy a zmenili sa na statok biskupstva. Po smrti Karia IV. v roku 1378 vypukol mocenský stret medzi markgrófom Joštom a jeho bratom Prokopom s olomouckým biskupstvom. Spor vyvrcholil v roku 1379 vzatím Jošta do kliatby a v roku 1380 exkomunikáciou všetkých, ktorí stáli proti biskupstva. Boje ukončil v roku 1388 krajinský mier, ktorý uzavrel Jošt a Prokop s olomouckým biskupom Mikulášom proti všetkým nepriateľom krajiny. Čoskoro nato, na prelome 14. a 15. storočia, došlo ale k markgrófským vojnám medzi Joštom a Prokopom, do ktorých sa zapojil aj olomoucký biskup na strane Jošta. Nové dlhy, spôsobené spormi a bojmi, prinútilo biskupa v roku 1396 zastaviť hukvaldské panstvo biskupskému maršálkovi Joštovi z Wolfsbergu. V roku 1399 sa biskup Ján Mráz pokúsil panstvo získať do priamej držby a požičal si na to 30 hrivien striebra od kroměřížského žida Nazona. V roku 1400 ale markgróf Prokop požadoval na úhradu dlhu biskupské statky a biskup sa zveril do ochrany kráľovi Žigmundovi.
Ten hneď Hukvaldy zastavil oravskému kastelánovi Jurovi z Messenpeku, neskôr hrad ochraňoval Jakub Ščeně z Bělin. Počas husitských vojen držal panstvo od roku 1426 Opolské knieža Bolek, ktorý ho získal do zástavy od kráľa Žigmunda. V roku 1428 získali Hukvaldy husiti, časť panstva ale zostala v Bolkových rukách až do roku 1434. Pred rokom 1435 sa Hukvald zmocnil Ján Tovačovský z Cimburka. V rokoch 1435 a 1437 potvrdil kráľ Žigmund stúpenci sirotkov Mikulášovi Soko- lovy z Lamberka držanie Hukvald. V roku 1438 sa panstvo zmocnil Ján Čapek zo Sán. Od počiatku 50. rokov do polovice 60. rokov 15. storočia držal panstvo Ján Talafús z Ostrova, manžel Čapkovej dcéry Žofie. Medzi rokmi 1465-1466 hrad s panstvom, vykúpený zo zástavy, postúpil kráľ Jiří z Poděbrad olomouckému biskupovi Tasovi z Čiernej Hory a Boskovic.
Keď biskup pod hrozbou pápežskej kliatby vypovedal Jiřímu poslušnosť a pridal sa k radikálnej katolíckej strane, obsadil hrad vodca kališníckej strany Ctibor Tovačovský z Cimburka. Potom, čo panská jednota zvolila v roku 1469 českým kráľom Mateja Korvína, získal hrad opäť biskup. Keďže tieto boje poznamenali výšky biskupských príjmov, bol biskup Tas prinútený dať panstvo do zástavy svojím bratom Dobešovi a Benešovi z Boskovic. V roku 1511 bolo panstvo od pánov z Boskovic vyplatené a dostalo sa opäť do priamej držby biskupstva. Biskup František z Ditrichštejna zastavil v roku 1617 Hukvaldy na 6 rokov mestu Příbotu, v roku 1619 umiestnil krajinský hajtman Ladislav Velen zo Žerotína na hrad stavovskú posádku. Hrad bol obsadený bez násilia. Úradníkom sa stal Alexander z Radějova, posádku tvoril prápor Hanákov. V roku 1620 Příborští prepadli Hukvaldy a stavovskú posádku vyhnali. Poddaní zložili prísahu vernosti biskupovi, na hrad bol dosadený ako úradník Jiŕl Harašovský z Harašova. V roku 1621 ovládli panstvo Valaši, vedenie Adamom z Víckova, a Uhri, ktorí sa v novembri snažili hrad dobyť. V roku 1623 opäť zaútočili Valaši a tiež poľský kozáci. Hoci hradná posádka mala málo kvalitnej výzbroje, hrad sa podarilo ubrá- niť. Biskup natoľko dôveroval pevnosti hradu, že sem dal v roku 1639 uschovať olomoucký kostolný poklad sa stavovskými a lennými knihami. Majiteľ susedného frýdeckého panstva, gróf z Oppersdorfu, na Hukvaldy ukryl mobiliár frýdeckého zámku, podobné postupovala aj rada ďalších šľachticov, ktorí sa na hrade tiež skryli. Dáni a Švédi sa o dobytie hradu ale vážnejšie nepokúsili, švédsky útok z roku 1643 posádka odrazila.
Od začiatku 18. storočia bol hrad už len administratívnym strediskom panstva, trvalo tu sídlil iba hajtman, kastelán, pisár a čeľaď. Do roku 1760 bol hrad centrom vrchnostenskej správy, potom boli kancelárie a všetky úrady (okrem archívu a registratúry) prenesené do novopostaveného zámku v podhradí. Pevnostný charakter hradu prispel k tomu, že na hrade vzniklo väzenie. Neboli tu zadržiavaní len previnilí poddaní, najneskôr v 16. storočia bolo na hukvaldském hrade vytvorené väzenie pre neposlušných kňazov olomouckej diecézy. Hlavným dôvodom na uväznenie v tejto dobe boli odpady kňazov od katolíckej viery a previnenia mravného charakteru. Hukvaldy boli určené za kňazské väzenie, pretože boli najpevnejšie z biskupských hradov. Snáď najviac známym Hukvaldským väzňom bol olomoucký kanonik Ján Philopon Dambrowský. Ten sa najviac "preslávil" otrávením niekoľkých olomouckých biskupov. Na hrade bol väznený v rokoch 1585-1587. Väzenie slúžilo svojmu účelu ešte v prvej polovici 18. storočia, jeho zánik je spojený s presunom úradníckeho aparátu do hukvaldského podhradia v druhej polovici 18. storočia. Kňazské väzenie potom bolo premiestnené na iný biskupský hrad - Mírov.
V období romantizmu boli na hrade Hukvaldy prevádzané nesystematické stavebné zásahy a úpravy, udržiavaná bola iba kaplnka sv. Ondreja. Hrad bol dlho lacným a dostupným zdrojom stavebného materiálu.
V roku 1855 prebehli najnutnejšie opravy hradu, ktoré sa týkali hlavne bytu vratného. V rokoch 1860-1862 sa arcibiskup Bedřich z Furstenberka pokúsil o záchranu hradu a nechal zaistiť múry, ktorým hrozilo zrútenie.
V 90. rokoch 19. storočia pokračoval v opravách arcibiskup Teodor Kohn, ktorý chcel z hradu urobiť romantickú zrúcaninu, čo sa ale nepodarilo.
V rokoch 1964 -1965 vypracoval Štátny ústav pre rekonštrukcie pamiatkových miest a objektov projektovú dokumentáciu k renovácii a využití hradu, od roku 1969 došlo k jej postupnej realizácii, ktorú zabezpečovalo Okresné vlastivedné múzeum vo Frýdku-Místku. Boli opravené najmä brány, obvodové múry, Kulatina a hradný palác, došlo k zastrešeniu strážnice. V 70. rokoch 20. storočia prebiehali rozsiahle rekonštrukčné práce, ktoré mali zabezpečiť nielen záchranu pamiatky, ale aj jej sprístupnenie. V roku 1970 začala stavba kamenného mostu cez Veľkú priekopu, v roku 1974 bola ukončená renovácia Kulatiny, ktorá bola vybavená schodiskom a v roku1975 bola opravená a vymaľovaná kaplnka sv. Ondřeja. Rozpadajúci sa vnútorný hrad bol zakonzervovaný, murivo paláca bolo zabezpečené vzperami, okružné murivo spevnené železobetónovým vencom. Aj na začiatku 80. rokov 20. storočia prebiehali rozsiahle zabezpečovacie práce. Objekt bol staticky zabezpečený. Čiastočne bol rekonštruovaný renesančný palác, prebehlo jeho zastrešenie a vnútorné úpravy. V polovici 90. rokov 20. storočia boli sprístupnené obe vyhliadky a vyhliadkové kovovými schodisko. Opravy hradu v súčasnej dobe zaisťuje Múzeum Beskýd Frýdek-Místek.

zdroje: publikácie na mieste,www.janackovyhukvaldy.cz,

poznámka: pôvodný článok z roku 2007 bol aktualizovaný, niektoré fotografie (5) boli opätovne použité.