V opisu histórie hradu Hukvaldy sa spomína, že v 19. storočí sa olomouckí biskupi pokúsili premeniť hrad na romantické miesto. Ďalej sa spomína, že sa im to nepodarilo. V dnešnej podobe, pod vplyvom melancholického počasia, sme sa ale zhodli, že to JE romantické miesto. Veď prevažnými návštevníkmi boli mladé i staršie páriky a hrad i les ponúkajú množstvo romantických zákutí. Je priam stvorený na zamilované prechádzky.

Hrad Hukvaldy sa nachádza na 481 m vysokom vrchole, ktorý obteká z dvoch strán riečka Ondřejnice.
Hrad je 320 metrov dlhý, obvod je viac než 800 metrov, má 8 valcových bášt a 3 hranolové vežovité brány, cez 200 strieľni, 4 nádvoria, tri vyhliadkové trasy. Najstaršou časťou hradu Hukvaldy je hradné jadro, ktoré čiastočne pochádza z 13. storočia. Vtedy bol postavený východný palác, ktorý bol pôvodným sídlom zakladateľov hradu. V tomto rytierskom paláci bola umiestnená aj prvá hradná kaplnky. Najnovšou časťou hradného jadra je renesančný palác so zachovanými renesančnými oknami, postavený okolo roku 1550.
V hradnom jadre sa nachádzajú aj kamenné cisterny na zber dažďovej vody, používané v hradnej kuchyni na varenie v dobe pred vyhĺbením hradnej studne. Núdza o vodu bola skutočne po dlhú dobu najväčšou slabinou hradu Hukvaldy. Až v roku 1581 bola na hrade vyhĺbená studňa, ktorej budovanie takmer pohltilo výnos Hukvaldského panstva. Studňa bola pôvodne hlboká asi 150 metrov.
Za studňou bolo pôvodne vybudované renesančné opevnenie, ktoré bolo po roku 1653 zbúrané a na jeho mieste vyrástli dva barokové bastióny. Tie dnes slúžia ako vyhliadky.
Práve tieto bastióny boli, podľa legendy, obľúbeným miestom slávneho Hukvaldského rodáka Leoša Janáčka. Skladateľ tu mohol skutočne nájsť inšpiráciu pre svoje skladby.
Cestou na hrad prechádzame parkom a oborou. Unikátny, väčšinou bukový porast, skladajúci sa zo stromov viac ako 200 rokov starých a dosahujúcich výšky až 40 metrov je základom prekrásnej prírodnej krajinárskej kompozície.
Tesne pred vrcholom narazíte na malé prekvapenie. Hneď vedľa cesty rastie 7 bukov lesných s mimoriadne vyvinutými koreňovými systémami, ktoré sú vplyvom erózie v strmom svahu obnažené.
Dostupnosť hradu zo severozápadného Slovenska je dobrá, hrad je len kúsok za hranicou, 65km od Čadce, 15km juhozápadne od Frýdku-Místku.

Hukvaldská obora vznikla roku 1566. Vtedajší držiteľ Hukvald, biskup Viliam Prusínovský z Víckova, dostal od cisára Maximiliána darom dvadsať danielov a dal pre nich ohradiť kus lesa. Táto obora tak patrí k najstarším v Česku. V rokoch 1730-1736 nechali hukvaldskí páni postaviť kamenný Oborný múr, aby dali v hladných rokoch poddaným prácu. Vtedy tiež zalesnili toderaz holý hradný vrch, ohradili asi 200 ha okolitého lesa a presťahovali sem zver. V odbore bol chov spočiatku len danielej, neskôr aj muflonej zvery. Jej rozloha je 467 ha. Normovaný stav zveri je 140 kusov danielej a 120 kusov muflonej zvere. Vstup do obory je možný iba na určených miestach a pohyb návštevníkov je obmedzený na vyznačené cesty! Platí prísny zákaz zberu parožia. Celistvý komplex lesných porastov na hradnom vrchu o výmere asi 60 ha, s prevahou starých bukové lesy vo veku 190-240 rokov, je od roku 1999 vyhlásený Prírodnou pamiatkou "Hradný vrch Hukvaldy ".

Leoš Janáček, hudobný skladateľ, ktorý svojím významom presahuje hranice štátov i kontinentu a dnes ho pozná celý kultúrny svet, sa narodil 3.7.1854 v tunajšej škole ako deviate zo tri- dvanástich detí chudobného hukvaldského kantora. Od detstva sa s hudbou stretával, jeho dedko aj otec hudbu vyučovali, matka hrala na gitaru a organ. Na príhovor Pavla Křižkovskeho v 11 rokoch odišiel do kláštornej hudobnej školy v Starom Brne. Tam vyštudoval a stal sa učiteľom, ale pokračoval ďalej v štúdiu hudby (v Prahe, v Lipsku a vo Viedni). Bol menovaný riaditeľom organovej školy v Brne a organizoval hudobný život vo svojom okolí. Dlho nemohol preraziť za brnenský okruh. Jeho hudba bola tak originálna, že vzbudzovala odpor konzervatívcov (opera Jej pastorkyňa čakala na premiéru v Prahe 12 rokov). Až na konci života sa L. Janáček dočkal pochopenia a ohlasu doma i v cudzine, kde bolo jeho dielo prijímané pre svoju svojráznosť a jadrnosť ako rýdzi výraz českej hudobnosti.
Na rodné Hukvaldy sa prvýkrát vrátil až po 23 rokoch (1888), potom už ich navštevoval pravidelne.
V roku 1921 si Janáček kúpil od svojej švagrinej domček v Podoboří, kde pobýval každoročne kratší či dlhší čas a kde tiež strávil posledné dni svojho života.
Zomrel 12.8.1928 v Ostrave.
K rodnému kraju mal hlboký a vrelý vzťah, hľadal v ňom inšpiráciu, zbieral ľudové piesne, ale tiež tu nachádzal potrebný pokoj a odpočinok.

XVIII. ročník Medzinárodného hudobného festivalu Janáčkové Hukvaldy 24. 6. - 24. 7. 2011
Fond Janáčkovej Hukvaldy (FJH os) vznikol ako občianske združenie v roku 1995, ktorého cieľom je nadviazať na umelecký odkaz hudobného skladateľa Leoša Janáčka a ďalej ho rozvíjať, okrem iného aj usporiadaním Medzinárodného hudobného festivalu Janáčkové Hukvaldy.
Tento rok predznamenávajú v kultúrnom svete dve významné hudobné výročia: 100. výročie úmrtia Gustava Mahlera a 200. výročie narodenia Ferenca Liszta. Popri tradične zastúpeného hudobného diela hukvaldského rodáka Leoša Janáčka bude preto dramaturgická koncepcia festivalu vo svojej tohtoročnej programovej náplni reflektovať obe tieto významné výročia, ale chce tiež návštevníkom jednotlivých koncertov Medzinárodného hudobného festivalu Janáčkovej Hukvaldy ponúknuť aj oveľa viac, a to nielen z hľadiska výberu skladateľských osobností, ale i v pestrosti interpretačnej.
Viac info na www.janackovyhukvaldy.cz

Náučný chodník Hradný vrch je okružná a je dlhá 2 km. Vedie z hukvaldského námestia cez Obornú bránu po asfaltovej ceste k zrúcanine hradu a lesným chodníčkom späť k bráne. Je to turistický nenáročná, asi hodinová prechádzka po červenej značke.
Náučný chodník Janáčkov chodníček vedie po žltej značke zvernicou k bývalej Myslivne, ďalej po zelenej značke do Kozlovic k pohostinstvu Vo dvore, a odtiaľ po žltej značke na Kubánkov, kde sa napojí na náučný chodník Hůrky. Dĺžka trasy je asi 8,5 km, je stredné turisticky náročná. Prevýšenie je asi 320 m, náročnejšie stúpanie je asi 1 km pozdĺž Bačovho potoka (medzi zastaveniami 10-11).
Náučný chodník Hůrky vedie z hukvaldského námestí po zelenej a potom po modrej turistickej značke, smer Podlesí, Babí vrch, Kubánkov. Ďalej pokračuje k Kociánke, na podhorí a končí na Olešnej. Dĺžka trasy je 12,5 km, je stredné turisticky náročná. Prevýšenie je asi 380 m, náročnejších stúpanie je asi 1 km z údolia Ondřejnice na Palkovické Hůrky.

História hradu:
Počiatky hradu boli dlhú dobu spájané s osobou Arnolda z Hückeswagen, ktorý sa na našom území prvýkrát spomína v roku 1228 ako člen dvora Přemysla Otakara I. Do Čiech sa dostal pravdepodobné prostredníctvom kolínskeho arcibiskupa Jindřicha. Za služby kráľovi dostal územie pohraničného pralesa severovýchodne od Moravskej brány až k rieke Ostravici s centrom v Starom Jičíne.
 Jindřich z Príbořa z rodu Huckeswagen, Arnoldov vnuk sa rozhodol vybudovať nové, väčšie sídlo. Voľba padla na neďaleký kopec, ktorý spĺňal príslušné kritériá pre postavenie nového hradu niekedy v 70. alebo 80. rokoch 13. storočia. Jindfích hrad pomenoval podľa svojho rodu.
Už v roku 1316 grófov o Hukvaldy prišli a hrad sa tak ocitol v rukách olomouckých kanonikov Detřicha a Henricha z Fulštejna. Majitelia sa počas storočí pomerne často striedali, vlastníkmi hradu sa stali napríklad uhorský kráľ a neskorší cisár Žigmund, husitský hajtman Ján Čapek zo Sán, český kráľ Jiří z Poděbrad, olomoucký biskup Taso z Boskovic, bratia Dobeš a Beneš Černohorskí z Bosk.
Všetci majitelia hrad postupne rozširovali a tak sa v podstate staval dlhých 500 rokov - až do polovice 18. storočia. Stavba tak v sebe konzervuje najrôznejšie architektonické slohy – od gotiky až po baroko. Dokonalé mohutné opevnenie a poloha na zle dostupnom mieste hradu zaistila, že nebol nikdy dobytý. A že sa o to pokúšalo množstvo nepriateľov. Len počas tridsaťročnej vojny odolali Hukvaldy útokom Valachov, Dánov a údajne aj Švédov. Dánske vojská márne obliehali hrad v roku 1626 dlhých deväť mesiacov.
Nedobytnosť však nezaručila Hukvaldom nesmrteľnosť. Za akýsi začiatok konca je označovaná udalosť z roku 1738, kedy sa trestanci nútení šliapať bicykel a čerpať tak vodu zo 170 metrov hlbokej studne, rozhodli sa zbaviť svojej driny. Zapálili drevené koleso, s ktorým však zhorelo aj celé vybavenie studne, vrátane strechy a lešenia s povrazmi. Po požiari už hradná studňa nebola obnovená a tak sa muselo chodiť pre vodu do studničky pomenovanej „Biela“, ktorá ležala úplne mimo hradby. Z dôvodu zlého prístupu k vode začali ľudia Hukvaldy opúšťať a tým sa odštartoval ich úpadok.
Začalo sa uvažovať o vystavaní novej biskupskej rezidencie v podhradí, pretože starý hrad už nevyhovoval svojim účelom a nikto v ňom nechcel žiť. Služobníctvo aj vojaci dali pred chladnými masívnymi hradnými múrmi prednosť radšej vlastným skromným domčekom v podhradí. Nakoniec bola predsa len vybudovaná nová rezidencia, ktorou sa stal v roku 1760 biskupský kaštieľ. Okrem neho bolo vybudovaných päť ďalších budov pre úradníkov, gardistov a mušketierov. Na hrade tak zostal bývať len strážca a niekoľko málo nájomníkov. Aj tí však boli nakoniec nútení rozpadajúcu sa pevnosť opustiť. V roku 1762 totiž Hukvaldy zachvátil obrovský požiar, ktorý spečatil ich osud. Vyhorená zrúcanina hradu bola k ničomu a tak vtedajší biskup povolil hrad rozobrať a cenné veci rozpredať. Pár vecí, ktoré sa podarilo zachrániť, sa dnes nachádza na zámku v Chropyni.
Opravy:
V polovici 19. storočia však začalo byť na ruiny hradu pozerané z inej stránky. Roku 1848 sa o ňom hovorilo ako o romantickej zrúcanine, ktorá je ideálnym výletným cieľom. Arcibiskup Maximilián, známy aj ako barón Sommerau - Beck, nechal na hrade vykonať tie najnutnejšie opravy, aby už ďalej nechátral a zároveň vypratal rumoviská. Nachýlené murivo bolo podopreté niekoľkými piliermi, pri dvoch bránach prikázal dostavať čelné múry strážníc a vybavil ich dobovými pseudogotickými okienkami. Drobné úpravy potom na hrade prebiehali až do roku 1862.
Ďalšia vlna opráv prišla po druhej svetovej vojne. Roku 1949 bola na Hukvaldoch opravená kaplnka, zastrešená bašta pri druhej bráne a opravený domček pre kastelána. V nasledujúcich rokoch prebehlo spevnenie múrov na prvom nádvorí, bola nainštalovaná elektrina a vodovod. V roku 1970 pribudol kamenný most klenúci sa cez veľkú priekopu, ktorej výstavba sa však nestretla len s pozitívnym ohlasom. Aj v nasledujúcich desaťročiach prebiehali na hrade najrôznejšie opravy a úpravy, ktorých cieľom bolo zakonzervovať predovšetkým rozpadajúci sa vnútorný hrad. Múry renesančného paláca totiž boli nestabilné už od doby svojho vzniku. Na mnohých miestach sú tak vzpery, inde zase došlo k spevneniu pomocou železobetónu. Od roku 1982 vedie až k hradu asfaltová cesta, ktorá uľahčuje prístup.

Otváracia doba
apríl a október (len soboty, nedele a sviatky): 9:00 - 16:00
máj až august (denne okrem pondelka): 9:00 - 18:00
septembra (denne okrem pondelka): 9:00 - 17:00
Vstupné
dospelí: 60, - Sk
študenti, dôchodcovia a mládež od 15 do 18 rokov: 40, - Sk
deti od 3 do 15 rokov, ZŤP, ZŤP / P: 20, - Sk

zdroje: publikácie na mieste,www.janackovyhukvaldy.cz,