Na hrad sa dostanete po kľukatých uličkách starého podhradia okolo katovho domu, alebo farského kostola. Môžete si ho pozrieť v dvoch okruhoch, v malom okruhu (30 až 40min) sa oboznámite z históriou a môžete vystúpiť na Matúšovu vežu. Ja doporučujem dlhší okruh (asi 75min), v ktorom vás sprievodkyňa prevedie po všetkých expozíciách a na záver sa môžete pokochať výhľadom z Matúšovej veže, ktorý stojí za to.
Interiér hradu je strohý, pretože, ako sa v histórii dočítate, hrad bol po vypálení už zrúcaninou, vidno to aj na akvareloch Thomasa Endera z polovice 19. storočia. Trenčianske múzeum naplnilo miestnosti hradu krásnou zbierkou starých dobových malieb a archeologickými vykopávkami a dalšími zachovalými fragmentami histórie. Hodinka aj čosi , návštevy ubehne rýchlo, potom sa ešte oplatí obísť hrad okolo farského kostola do lesoparku a popri hradbách sa dostať až pred mohutné východné opevnenie. Pri pohľade na snáď 30 metrovú mohutnú hradbu, hlbokú priekopu a ešte stále veľkolepú kruhovú vežu si človek nevdojak pomyslí, že by takýto hrad nechcel dobýjať, asi by to nebolo len na jednu šichtu, asi by boli potrebné cezčasy :-D. Napokon kapitán Ján Katzianer dobyl hrad po 14 týždňovom obliehaní a to ešte toto opevnenie vlastne vtedy ani nestálo.

Výhodné a strategické umiestnenie pod skalnou vyvýšeninou a križovatke ciest spojujúcich sever z juhom a západ s východom priťahovalo osadníkov od pradávna. Od pravekých ľudí, cez Keltov po germánske kmene Markomanov a Kvádov. 

História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l.

VICTORIAE
AVGVSTORV(m)
EXERCITUS QVI
LAV  GARICIONE SEDIT MIL(ites)
L(egionis) II DCCCLV
(Marcus Valerrius) MAXIMIANUS LEG(atus) LEG
(ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)

„Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej.“

Identifikáciu legáta Marka Valeria Maximiana (ako aj pravosť nápisu na hradnej skale) potvrdil nález v meste Zana v Alžírsku (Diana Veteranorum v rímskej provincii Numidii). V polovici 20. storočia tu bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa M. V. Maximiana s votívnym nápisom opisujúcim jeho bohatú kariéru v rímskej armáde. Práve v tomto opise sa spomína epizóda z jeho života, počas ktorej bol veliteľom rímskych oddielov, ktoré prezimovali v osade Laugaricio v zadunajskom barbariku.

Písomné pramene z čias Veľkej Moravy spomínajú menovite len Nitru, Devín a Bratislavu (Nitrava, Dowina, Brezalauspurc). Boli to významné strategické hradiská so sakrálnymi stavbami, Nitra bola sídlom Nitrianskeho kniežatstva. V Trenčíne nachádzame obdobnú situáciu — strategickú polohu, pravdepodobne sakrálnu stavbu, hustú sídliskovú aglomeráciu a pohrebiská z 9. storočia. Podľa kronikára Anonyma (Gesta Hungarorum, prelom 12. a 13. stor.) v dobe vojny mocného vladára Svätopluka s východofranským kráľom Arnulfom roku 889 stála na trenčianskej skale pevnosť Trusun. Sľubný vývoj Veľkej Moravy s rozvinutými remeslami a významnou slovienskou liturgiou, ktorú priniesli solúnski bratia Konštantín-Cyril a Metod roku 863, zničili vnútorné rozbroje po Svätoplukovej smrti a vpády staromaďarského vojska. Pri opravach Barborinho paláca boli odkryté zvyšky rotundy z čias Veľkej Moravy. Rotunda, z latinského rotundus- okrúhly, oblý, je názov pre kruhové stavby sakrálnej architektúry. Najstarsie rotundy u nás pochádzajú z čias Veľkej Moravy t. j. 9. storočia, mali predlohy v starokresťanských centrálnych Stavbách zväčša s funkciou mauzólea, alebo baptistéria. Vojensko-strategická poloha nad riečnym brodom pod skalou a križovatkami diaľkových ciest, určila skale sídelno-reprezentatívnu úlohu, azda typ súkromného veľmožského sídla, pre ktorý sú rotundy typické.Na základe písomných údajov, archeologických nálezov a ďalších ukazovateľovje predpoklad, že stála už v 9.-10. storočí. Zánik veľkomoravskej štátnosti sa tradične datuje rokom 907, kedy sa odohrala bitka pri Bratislave. Stredné Považie nezasiahla bezprostredná maďarská okupácia, zotrvávala tu pôvodná vedúca vrstva ranofeudálnej spoločnosti.

Zakladateľ uhorského štátu Štefan 1., Svätý, z rodu Arpádovcov (od roku 1000 - 1038), daroval Zoborskému kláštoru dôchodky z mýt na Váhu až po Trenčín,. Majetkové práva dosvedčujú tzv. Zoborské listiny z rokov 1111 až 1113, v ktorých sa spomína "civitas Treinchen", Správy v kronikách Kozmasovej a Viedenskéj obrázkovej (Chionicon Pictum) spomínajú hrad k rokom1067 a 1091, nepriamy údaj je z roku 1086 v zakladacej listine pražského biskupstva. Hrad Trenčín bol v 10. storočí severným bodom obrannej línie proti Morave, koncom 10. storočia existoval pohraničný Trenčiansky komitát, so sídlom na hrade. Poľské knieža Boleslav Chrabrý ovládol územie Slovenska od roku 1001, bol pánom aj Trenčianskeho hradu do roku 1018.

Tatársky vpád pod vedením chána Ordu zasiahol aj Trenčín. Obranu hradu viedol župan Bohumír, syn Sebeslava z rodu Hont-Poznan. Hrad vďaka výhodnej polohe a opevneniu odolal náporu a ubránil sa. Po tatárskom vpáde kráľ Belo IV. osobne dozeral na stavbu nových hradov a prestavby starých, vedomý si, že absencia dôkladne opevnených miest bola jedným z hlavných dôvodov spustošenia krajiny.

Doba Čákovcov je ďalšou významnou kapitolou v dejinách hradu. Matúš Čák Trenčiansky, najmocnejší muž svojich čias nebol viazaný kráľovskou mocou, vo svojej obrovskej dŕžave sa stal samostatným vládcom a staral sa o zveľadenie a opevnenie Trenčianskeho a svojich ďalších hradov. Krvavá bitka pri Rozhanovciach 15. júna 1312 rozhodla v prospech kráľovského vojska, ktoré zvíťazilo nad oligarchami Omodejovcami posilnenými vojskom Matúša Čáka. Trenčiansky hrad - centrum „Matúšovej zeme" - „terra Mathei" získal po jeho smrti (18. marca 1321) kráľ Karol Róbert. Uhorský panovník Ľudovít L, Veľký (od roku 1342 Bl382) si Trenčiansky hrad obľúbil, po Matúšovi Čákovi opäť rozšíril a zdokonalil najmä vnútorný hrad.

Uhorský kráľ a rímsky cisár Žigmund Luxemburský (od roku 1387 - 1437) daroval svojej druhej manželke Barbore Celjskej aj Trenčiansky hrad. Uskutočnila v jeho areáli niektoré zásadné zmeny a prestavby v duchu neskorej gotiky. Husitské vojská vpadli na Považie roku 1430, uhorským vojskám velil Stibor zo Stiboríc mladší -pán Beckovského a dalších hradov. Uhorský hlavný kapitán Ján Katzianer dobyl hrad po 14 týždňovom pbliehaní v občianskej vojne roku 1528.

Štefan Zápolský zastával najvyššie funkcie v krajine, za svoje verné služby kráľovi Matejovi Korvínovi získal hrad a panstvo (roku 1475). Veľkorysou prestavbou komplex južného fortifikačného systému preťal horský hrebeň a vytvoril dokonalú obranu v podobe hlbokých priekop, múrov a veží.

Hradná „Studňa lásky" Jej názov je odvodený od legendy o láske Turka Omara a jeho milej Fatimy, ktorá bola zajatá trenčianskym hradným pánom Štefanom Zápoľským. Aby ju oslobodil, musel Omar so svojimi druhmi vykopať na Trenčianskom hrade studňu. Toľko legenda. Studňu v skutočností vykopali vojaci hradnej posádky a poddaní Trenčianskeho panstva. Práce prebiehali s prestávkami od roku 1528 približne štyridsať rokov. Studňa je hlboká 79 metrov a hladina vody v nej dosahuje výšku 15 — 20 metrov. Nejde však o prameň ani o vážsku vodu, ale o stečenú dažďovú vodu.

Neustále hroziace Turecké nebezpečenstvo, stavovské povstania a vojenské sprisahania si vynútili dokonale vyzbrojenú pevnosti podľa inventárov zo 16. - 18. storočia. Nemecká cisárska posádka obsadila hrad od roku 1663 až do roku 1783. Illesházyovci (od roku 1594) tak ako kedysi Zápoľskovci, odviezli do svojich nových sídiel všetko, čo malo vyššiu hodnotu. Trenčiansky hrad okrem vojenskéj a politickej funkcie mal svoje hospodárske zázemie v meste a okolitých poddanských dedinách trenčianskeho hradného panstva. Vojnové rabovania, epidémie, požiare a povodne sužovali obyvateľstvo mesta a hradu, ktoré sa vždy znova pozviechalo. Obrovský požiar dňa 11. júna 1790 zachvátil mesto a hrad, ktorý padol za obeť ničivému ohňu. Odvtedy zostal hrad v ruinách, snahy o jeho záchranu sa neuskutočnili. 

Trenčín mal napokon šťastie. Nedopadol ako podobné zrúcaniny a nedostal sa do stavu, z ktorého niet návratu. V polovici 19. storočia bol pamiatkovo zakonzervovaný a po roku 1945 začala jeho obnova, ktorá s prestávkami, trvá do dnes. Je to potrebné, veď pred nedávnom sa zrútila čas hradieb a museli byť prevedené bezpečnostné opatrenia, vďaka ktorým je prehliadka hradu bezpečná.

Otvorený denne: máj – september:   9.00 – 17.30

                            apríl a október:       9.00 – 16.30

                            november - marec: 9.00 - 15.30

Vstupné:

• deti do 6 rokov, držitelia preukazu ZŤP   zdarma
• skupina nad 10 osôb                             zľava 0,17 € /osobu
• pri rodinnom vstupnom 4. a ďalšie dieťa  zdarma

Malý okruh (cca 30 min.):

• dospelí  2,99 € / 90 Sk 
• deti, študenti, dôchodcovia  1,63 € / 49 Sk
• rodinné vstupné I. (2 rodičia + 1 dieťa/študent)  6,87 € / 207 Sk
• rodinné vstupné II. (2 rodičia + 2 deti/študenti)  7,87 € / 237 Sk
• rodinné vstupné III. (2 rodičia + 3 deti/študenti) 8,80 € / 265 Sk

Veľký okruh (cca 70 min.):

• dospelí  4,28 € / 129 Sk
• deti, študenti, dôchodcovia  2,29 € / 69 Sk 
• rodinné vstupné I. (2 rodičia + 1 dieťa/študent)  10,19 € / 307 Sk
• rodinné vstupné II. (2 rodičia + 2 deti/študenti)  11,82 € / 356 Sk
• rodinné vstupné III. (2 rodičia + 3 deti/študenti) 13,48 € / 406 Sk

Fotoaparát (camera) /exteriér, interiér/ 0,66 € / 20,- Sk

Videokamera (videocamera) /exteriér, interiér/ 1,66 € / 50,- Sk

Deti do 6 rokov vrátane a ZŤP majú vstup zdarma

Pri rodinnom vstupnom každé 4. a ďalšie dieťa zdarma

Skupiny nad 10 osôb - zľava 0,17 € / 5,- Sk na 1 osobu