Zrúcanín je na slovensku neúrekom. Ruín hradov a zámkov veľa. Tieto pozostatky pišných sídel sú tu ale už dlho. V 17. a 18. storočí zaniká význam hradov ako opevnených bodov. Súvisí to zo zmenou vojenskej stratégie a výzbroje. Hrady sú hromadne šľachtou opúšťané a väčšinou nechané napospas. Začiná ich pustnutie, chátranie a cesta k súčasnému stavu.
Niektoré hrady boli ale zničené rakúskou armádou po rôznych povstaniach na Uhorsku. Ale aj to bolo dávno.
Hrad Sklabiňa to vydržal až do konca roku 1944. Preto mám ja z tejto návštevy smutnejší pocit ako z návštev iných zrúcanín hradov na Slovensku.
Poloha:
Hrad sa nachádza v krásnom prostredí vŕškov podhoria Veľkej Fatry nad obcou Sklabiňský Podzámok (626 m.n.m.) asi 10 km východne o metropoly Turca - Martina. Ak prichádzate od Sklabiňského Podzámku, hrad je pred vami tak ukrytý, že si ho ani nemusíte všimnúť. Po pravej strane na malej vyvýšenine zbadáte najskôr hospodársku budovu, ktorú obnovilo a vlastní Občianske združenie Donjon. Nad hradom je malý vŕšok, z ktorého je výhľad na nádhernú prírodu Turčianskej kotliny a Veľkú Fatru. Sú tu ešte stále čitateľné zákopy z obdobia II.sv.vojny.

História:
Zrúcaniny hradu postaveného v prvej polovici 13. storočia na staršom hradisku. Vznikol v prvej polovici 13. storočia, pričom prvá zmienka je z roku 1242. V prvej polovici 14. storočia hrad vlastnil magister Donč. 15.-20.mája 1434 hrad vypálili husiti počas šiestej lúpežnej výpravy. Následne bol nákladne opevnený a prestavaný, pribudli dve bašty. V priebehu 13. storočia sa stal strediskom hradného panstva. Od roku 1328 tu sídlila Turčianska župa. V roku 1436 hrad vyhorel. O niečo neskôr bol postupne upravený. Hrad získal v roku 1527 František Révay, ktorý sa stal veľmi skoro dedičným županom Turca. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje Slovenska. V rokoch 1610-1612 si Révayovci postavili v treťom predhradí pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili. Kaštieľ bol sídlom Turčianskej župy až do polovice 18. storočia, keď postavili nový župný dom v Martine. Kaštieľ bol obývaný až do roku 1944, keď ho v rámci partizánskych bojov hitlerovské vojská podpálili, odvtedy je v ruinách.

Najstaršou časťou je horný hrad nepravidelného pôdorysu s vnútorným nádvorím, ktoré postupne zastavali obytnými a hospodárskymi budovami. Dominujúcou bola mohutná hranolová veža, situovaná na najvyššom bode brala. V rokoch 1460 až 1480 hrad prestavali a rozšírili o predhradie na severnej strane, ktoré opevnili dvoma polygonálnymi baštami. V roku 1468 na mieste, kde stála kedysi východná veža, postavili kaplnku. V roku 1554 hrad opravili a dostavali druhé predhradie chránené baštou.
Z hradu sa zachovala značná časť murív kaplnky, v ktorej sa zachovali gotické nábehy rebier klenby, časti veže, palácov, hospodárskych budov, opevnenia, bášt i kaštieľa. Miestami stoja múry do výšky niekoľkých metrov, inde sú viditel'né len v teréne. Napriek tomu je pôdorys hradu veľmi dobre čitateľný.

V roku 1970 sa uskutočnili opravné práce pri vstupe do areálu, aj v priestore pred ním.V roku 1970 sa vykonali opravné práce na vstupnom areáli.
Od roku 2000 sa o hrad staralo občianske združenie Donjon.
V roku 2007 bola ukončená nájomná zmluva na hrad medzi OZ Donjon a obcou Sklabinský Podzámok. Obecný úrad koncom roka 2008 založil spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej spoločníkom je obec a jedna fyzická osoba. Táto spoločnosť plánuje počas roku 2009 získať financie potrebné na konzerváciu hradu.
Areál je vyčistený a prístupný verejnosti.

zdroje: www.muzeum.sk, www.hrady.sk, www.zachranmehrady.sk, www.sme.sk