V oblasti Súľovských vrchov, v ťažko prístupnom teréne, na strmých skalách, bol postavený ešte jeden hrad. Hričovský hrad. Je to tiché miesto, len kúsok od rušného hlavného ťahu Bratislava-Žilina, nad malou dedinkou Hričovské Podhradie.

Na hrad sa dostanete z Hričovského Podhradia po červenej značke smerom na Roháč alebo Bradu. Trasa vedie Hričovským Podhradím, potom poľnou cestičkou a lesným chodníkom. Chodník hrad obchádza zo zadu, prístupnejšou cestou. Pri výstupe v lese môžete navštíviť pietne miesto venované leteckému nešťastiu zo sedemdesiatych rokov. Potom sa dostanete na rázcestie, na ktorom hrad ani nie je označený, čo vysvetlím nižšie.
Pokračovať môžete smerom na Súľov po križovatku so zelenou a po nej na hrad Súľov. Hrad je už v silnom štádiu rozpadu a je na ňom aj pripevnená tabuľka upozorňujúca, že vstup je len na vlastné nebezpečie. Nedávno sa zrútila vinou poveternostných vplyvov jedna zo stien a na hrad sa vlastne ani nedalo dostať.
V bezveternom a suchom počasí by však nemal byť problém dostať sa až na najvyššie miesto, z ktorého je krásny výhľad na žilinskú pahorkatinu a kotlinu a Malú Fatru.

Tak ako väčšina hradov na Slovensku aj Hričovský hrad bol postavený krátko po tatárskom vpáde ako bezpečnostné opatrenie proti ďalším možným útokom. Najskôr bolo vybudované drevené hradisko, neskôr bol prestavaný na kamennú pevnosť. Pôvodne toto územie patrilo nitrianskemu biskupstvu, neskôr kráľ Belo IV. daroval hrad magistrovi Tolušovi a po jeho smrti Mikulášovi z rodiny Beychovcov. Koncom 13.storočia mali o hrad záujem aj Balašovci, v roku 1278 rytier Byter odkúpil všetky hnuteľnosti – zbrane, zariadenie ako aj služobníctvo. O štyri roky neskôr, keď uväznil hradnú paniu, sa mu podarilo odkúpiť aj hrad spolu so štyrmi k nemu patriacimi obcami. Začiatkom 14.storočia hrad dobyl, podobne ako Lietavu a Budatín, Matúš Čák. Po Matúšovej smrti sa hrad vrátil do vlastníctva rodiny Balašovcov, od polovice 14.storočia bol opäť kráľovským majetkom. V nasledujúcom období hrad patril rôznym majiteľom, v roku 1468 ho získal Blažej Podmanický, pán Považského hradu, striedavo však prechádzal do rúk aj iných majiteľov, až ho napokon v roku 1563 získal František Thurzo pre svoj rod, keď ho spolu s Bytčianskym hradom odkúpil za 17000 zlatých od poslednej majiteľky Anny Likarky. Likarka bola posledná, ktorá sa ešte starala o údržbu hradu. V jej službách pôsobil aj Ján Kilián z Milána, ktorý neskôr prestaval pre Františka Thurzu Bytčiansky hrad a staral sa aj o údržbu Hričovského hradu, kde býval. Thurzo sa spolu s manželkou zdržiaval na Lietavskom a neskôr na Bytčianskom hrade, a keď ich syn Juraj preberal majetky, hrad Hričov sa už medzi nimi nespomína. V roku 1605 bočkajovskí povstalci nedostatočne strážený hrad spustošili.
Thurzovci sa viac o Hričov nestarali, sídlili v Bytči a v prípade nepokojov sa uchyľovali na dobre opevnený Lietavský hrad, a tak Hričov začal chátrať už v priebehu 17.storočia.
Hrad mal vzhľadom na prírodné podmienky pomerne malé rozmery. Mal asi 20 miestností, niektoré zasekané do skaly. Vchádzalo sa doň bránou zasekanou do skaly, vytesali tu aj lavice pre stráže. Vstup chránila hranolová veža, v západnej časti stoja obvodové múry gotického paláca s čiastočne zachovalými detailami ako šambrány okien a konzoly. Hrad predstavoval objekt bez vnútorného dvora, ktorý tvoril so skalným bralom jednoliaty celok.

Zväčšiť mapu

zdroje: Názov: PUTOVANIE PO HRADOCH V OKOLÍ ŽILINY Zostavila: Mgr. Danka Majerčíková Vydala: Žilinská knižnica