­

krajinou10

P2450198FHDHarmanecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie sprístupnené jaskyne na Slovensku. Napriek tomu je dosť neprístupná. Jej vchod je totiž na severnej strane vrchu Kotolnica v nadmorskej výške 821 m, t. j. 260 m nad dnom doliny Harmanca a teda aj parkoviskom, tento fakt býva hlavnou príčinou, ktorá veľkú časť netrénovaných turistov rýchlo odradí.

Inak ako pešo sa k jaskyni dostať nedá. Náročný výstup v lese trvá takmer 45 minút, chodníkom dlhým 1,5 km, na ktorom je umiestnených 9 náučných panelov o  zaujímavostiach priľahlého územia južnej časti Veľkej Fatry a Harmaneckej jaskyne, pri ktorých sa môžete pristaviť na lapenie dychu.
Prehliadka trvá približne hodinu a celková dĺžka jaskyne je 3123 m, z toho pre verejnosť je sprístupnená prehliadková trasa s dĺžkou 1020 m, pričom teplota vnútri sa pohybuje aj v najväčších letných horúčavách okolo 6 stupňov pri vlhkosti vzduchu 95%. Čo to znamená? Teplé oblečenie si zoberte rozhodne so sebou, hoci vám bude pri výstupe od parkoviska určite na obtiaž. Obzvlášť to platí pre malé deti a nezabudnite si v týchto dobách pribaliť rúško.
Po výstupe dobre padne občerstvenie, ktoré sa dá kúpiť v miestnom bufete, je tu i WC a dve skalné vyhliadky.
Je potrebné si odsledovať čas, pretože vstup do jaskyne je každú hodinu a ak to nestihnete, musíte si hodinu počkať. Avšak pri vstupe sú lavičky a z nich krásny výhľad do doliny, to ten čas rýchlo ubehne.
Ak chcete v jaskyni fotiť, alebo točiť video, musíte si to prikúpiť k vstupenke. Dostanete nálepku, ktorá sa kontroluje. Apropo video: Niektoré svetlá v jaskyni vám frekvenciou rozblikajú video tak, že je to skoro nepozerateľné, skúste znížiť počet obrázkov za sekundu aspoň na 24. (ja som mal 60 za s. pri FHD)
Vstupná časť do jaskyne, ktorá je nazývaná Izbica, bola dlho známa a lesným robotníkom slúžila ako úkryt za nepriaznivého počasia. Predtým však nikto nevedel, že sa za jaskyňou schovávajú rozsiahlé podzemné priestory. Vnútorné priestory boli objavené roku 1932, a to nie náhodou, ale po náročnom ručnom vykopaní otvoru. Za tým stál vtedy ešte 18-ročný mladík M. Bacúrik a pracoval na ňom 14 dní. Namiesto vďaky ale dostal pokutu, pretože vnikol bez povolenia na pozemok mestských lesov.
V roku 1938 V. Kovalčík a O.Ondroušek objavili Dóm pagod, O.Ondroušek Riečisko a V. Kovalčik Vysoký a Bludný dóm. Severný labyrint objavili L.Šperka a V. Kovalčík v roku 1947. Do priestorov za Bludným dómom prenikii pracovníci Turistu, n. p., pod vedením F. Jirmera v roku 1959. Od 70. rokov minulého storočia prieskum jaskyne vykonávali členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti z Harmanca a Banskej Bystrice. Jaskyňa je pre verejnosť otvorená od roku 1950.
V období rokov 2003-2005 bola jaskyňa verejnosti neprístupná. Dôvodom jej uzatvorenia bola výstavba nového vstupného areálu s rozsiahlou infraštruktúrou, ktorej náklady dosiahli takmer 15 miliónov korún. Spolu s výstavbou vstupného areálu bol opravený aj prístupový chodník so zábradlím od parkoviska na štátnej ceste pod jaskyňou a nákladná lanovka, ktorá slúži na dopravu tovaru, materiálu pre prevádzku a zvoz odpadu.
Prvotné jaskynné priestory vznikli koróziou pomaly prúdiacej až takmer stojatej vody, keď boli úplne zaplavené. Po poklese hladiny podzemných vôd, boli jaskynné priestory zaplavené iba čiastočne. Doba vytvárania jaskynných priestorov pravdepodobne súvisí s dávnym prítokom vôd z okrajovej časti Kremnických vrchov (v podzemí sa našli cudzorodé sedimenty splavované z nekrasového územia) a vytváraním okolitého zarovnaného povrchu v treťohorách.
Jaskyňa je vytvorená vo vápencoch stredného triasu v dvoch úrovniach. Je výsledkom koróznej a erozívnej činnosti ponorných vôd pritekajúcich od juhu v priebehu pliocénu. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, siene a dómy, založené na vrstevnatých plochách a tektonických poruchách. Zdobia ich kvapľové útvary všetkých možných druhov.
Najväčším sprístupneným priestorom je Dóm pagod špecifický svojimi mohutnými pagodovitými útvarmi.
Pozoruhodné sú biele pagody, sintrové jazierka, nástenné vodopády s ružovkastými záclonami v Gotickom dóme a Kamenná váza vo Veľkom dóme, ktorá je v znaku Harmaneckej jaskyne. V Malej sieni sa objavujú útvary z bieleho kašovitého sintra. Dno riečišťa a nánosovej chodby pokrývajú hlinité a piesčité nánosy ponorných vôd. V rozsiahlych domoch a sieňach prevládajú mohutné pagodovité útvary s charakteristickými excentrickými stalaktitmi a mäkkým sintrom. V niektorých častiach jaskyne sa nachádzajú jazierka so vzácnymi jaskynnými perlami. Farba kvapľových útvarov je väčšinou biela, miestami prechádza do žlta či hneda.
Pôvodný úzky malý otvor pustil do jaskyne len miniatúrne tvory, najväčšími sú netopiere. Jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na slovensku. Je tu zistené 11 druhov netopierov. Dominantným druhom je netopier veľký a netopier východnej, a to v počte 1000-1500 jedincov. Takže žiadní praľudia ani jaskynné medvede. Len v r. 1944, v čase druhej svetovej vojny, slúžila jaskyňa ako úkryt obyvateľov z okolia.

Jaskyňa je otvorená od 15.mája do konca oktébra.
Časy vstupov cez sezóńu 10:00, 11:00, 12:00, 13:00, 14:00, 15:00, 16:00, 17:00
Vstupné
Dospelí 7€
Foto-video 7€


Geolocalisation bp
   
Zobraziť možnosti
Z :
Do :

zdroje:www.ssj.sk/sk/jaskyna/10-harmanecka-jaskyna

­