Trogir je vreckové stredoveké mesto, kulisa pre historický, alebo romantický film, ale aj tlačenica a príliš veľa make-upu.
V každom prípade stojí za to, za návštevu historických pamiatok, alebo miestnych reštaurácii, alebo len za malé nakuknutie.
Trogir sa páči každému.

Vchádzame malým kamenným mostíkom, spájajúcim Trogir s pevninou, potom Pevninskou bránou a už sme vo vnútri.
Úzke uličky, vydláždené bielym mramorom pred mnohými stáročiami, dokážu pobrať pouličných predavačov spolu s húfmi turistov.
Každé námestíčko je záhradnou reštauráciou, takže večer sa v mestečku nie je kam hnúť. Preto rýchlo poďme Morskou bránou na krásne širokú promenádu s prístavom, lemovanú palmami.
Tu sa dá dýchať.
Pozrieť Trogir z väčšej perspektívy sa dá z ostrova Čiovo, alebo len z mostu naň. Nesmiete sa zľaknúť rachotiacej a hojdajúcej sa konštrukcie tohto zdvíhacieho mostu, ktorý sa vraj nikdy nezdvíha.
Alebo ísť loďou na ostrov Čiovo, z nábrežia je kyvadlová doprava aj na Okrug.
Ale z väčšej vzdialenosti Trogir nenarastie, je fakt maličký.
Ale krásny.
Z vtáčej perspektívy je ešte krajší.
Z pevnosti Karmelego, alebo z veže katedrály svätého Vavrinca, sú červené striešky domov naskladané ako také mestské puzzle. Ten pohľad si nenechajte ujsť, aj keď vyliezť na vežu katedrály je ako liezť do holubníka.

Pláže pre turistov sa nachádzajú odľahlejšie od centra, len za pevnosťou Karmelengo sa môžete schladiť v Jadrane.
Najväčšou hodnotou architektonického dedičstva Trogiru je toto jeho historické jadro s hustou mestskou zástavbou.
Dnes je obklopené pozostatkom mohutného opevnenia z 13. až 16. storočia.
Opevnenie, ktoré odolalo toľkým útokom , napokon premohol čas, v 19, storočí bolo postupne rozobraté.
Fragmenty, z ktorých dnes pozostáva, sú: Pevninská brána, Morská brána, pevnosť Karmelengo a obranná veža sv. Marka.
Trogir je starobylé mesto , ktoré je kontinuálne obývané od prehistorických dôb až do dnes. Takže tu život nikdy nevymrel, ani po zániku starých civilizácií.
História:
V 3. stor. pr.n.l. založili tu Grécky osadníci z ostrova Vis s domácimi Ilýrmi osadu Tragurion (= osada pod Kozím vrchom).
V 1. storočí pred naším letopočtom sa Tragurion stal rímskou osadou zvanú Tragurium. Väčší rozkvet osady brzdilo susedstvo zo Salonom (dnešný Solin pri Splite), hlavným mestom rímskej provincie Dalmácia. Tragurium zmieňuje rímsky pisateľ Plínius vo svojom diele Naturalis, v ktorom vyhlasuje mesto za známe svojím veľmi kvalitným kameňom. Dnes je možné v Trogire vidieť desiatky latinských písomností, z ktorých možno odvodiť vtedajší život mesta: talianski osídlenci, ilyrický domorodci, kult Silvána, božstvá lesov a dobytka, nájdená je aj socha Bacusa, boha vína.
Počas neskorej antiky sa do Traguriumu rozšírilo kresťanstvo z blízkej Salóny, kde zapustilo pevné korene. Po zničení Salonu Avarmi a Slovanmi v 6. stor. sa časť utečencov uchýlila do opevneného Trogiru.

Dnes stojí v Trogire a jeho okolí množstvo kostolov, ktoré pochádzajú z tohto obdobia.
Tragurium prežil búrky, ktoré so sebou priniesli rozpad rímskej ríše a neustále presídľovania.
V 7. storočí sa do okolia Trogiru začalo sťahovať slovanské (chorvátske) obyvateľstvo. Na západnej strane kaštelského poľa sa nachádzajú zvyšky antickej baziliky, nad ktorými sa týči múr predromantického kostola sv. Marty. Pred týmto kostolom v roku 852 podpísal kňaz Trpimír prvú známu chorvátsku ústavu.
Od 9. storočia toto mesto už platí pravidelnú daň chorvátskym kňazom.
V tomto období nastal rozmach mesta, najmä vďaka chorvátskym a uhorsko-chorvátskym kráľom, ktorí priznali obci autonómiu.
V roku 1271 tu napríklad otvorili prvú lekáreň v Európe.
Napriek dlhoročnému odporu Trogiru sa Benátčanom v r.1420 predsa len podarilo mesto dobyť a usadiť sa tu na necelých 400 rokov.
V 2. polovici 15. storočia na mesto dotierajú Turci a životný priestor sa zužuje na tenký prímorský pruh. Až na konci 17. storočia sú Turci definitívne zahnaní do vnútrozemia.
Benátske panstvo vystriedali nakrátko začiatkom 19. storočia Francúzi, potom na sto rokov Rakúšania.
Od r. 1918 je Trogir súčasťou Chorvátska, či už v Kráľovstve SHS, v Juhoslávii, alebo dnes v samostatnej Chorvátskej republike.

Súčasnosť:
Dnešný Trogir má asi 13 tisíc obyvateľov.
Leží z časti na pevnine i na ostrove Čiovo.
V blízkosti mesta sa nachádza letisko Split-Kaštely.
Na ostrove Čiovo na Cape Čubrijan je veľká lodenica, ktorá bola do nedávna hlavnou obživou Trogirčanov.
V Trogiru je možné vyskúšať Dalmatínske špeciality - ryby, rôzne plody mora, miestne jedlá z čisto prírodných zdrojov, alebo aj klasické kontinentálne jedlá. Vyberať môžete medzi viac ako 100 miestnych reštaurácií.
Kamenisté a okruhliakové pláže sú na na mestskom kúpalisku v zátoke Saldun na brehu ostrova Čiovo. Kúpať sa dá aj na ďalších miestach ostrova, prípadne v susedstve Trogiru, na pobreží smerom k Seget Donji.

Hlavné pamiatky:

Pevnosť Kamerlengo sa nachádza v juhozápadnom cípe mesta.
Janovčania koncom 14. storočia tu postavili vežu ako základňu svojho námorníctva na Jadrane. Potom, ako ovládli Trogir roku 1420 Benátčania, prestavujú vežu na pevnosť Kamerlengo. Na pevnosti je aj dnes poznať, že sa stavala na niekoľko etáp. Svoje meno získala po štátnom služobníkovi Kamerlengo Camerarius. Dokončená bola roku 1437. Slúžila ako kasárne Mljetskej armády vo vtedy ešte vzbúrenom meste. Stavbu viedol štátny inžinier Lorenzo Pinciná, staviteľom bol protomagister Marin Radou. Dnes je v pevnosti letné kino, vež a hradby sú prístupné verejnosti. Vstupné je 20 kun.

Veža sv Marka sa nachádza v severozápadnej časti starého mesta Trogir. Okrúhla veža bola postavená Benátskou republikou počas 15. storočia, v čase tureckého náporu. Veža bola pôvodne spojená hradbami s pevnosťou Kamerlengo.

Katedrála sv. Vavrinca
Roku 1251 sú postavené prvé múry na základoch ranno-kresťanského chrámu z antických dôb. Pôvodne boli plánované dve veže, ale nakoniec bola postavená len jedna. Oblúky hlavnej lode sa stavali v prvej polovici 15. storočia. Krstiteľnica sa začala stavať od roku 1447. Roku 1450 bola dokončená sakristia a roku 1468 začala stavba kaplnky Sv Ivana. Kto bol architektom katedrály nie je známe. Skupina sochárov a staviteľov v prvej polovici 13. storočia zamýšľa katedrálu dokončiť. Všetci pracujú v romantickom štýle, ktorý dal stavbe dominantný ráz. Na prvom poschodí veže sa podpísali majstri Matija a Stjepan. Vo vnútri katedrály sú dve sochy: Bohorodička a Archanjel Gabriel, na ktorých sa v 14. storočia podpísal majster Marusa. Sarkofág sv. Ivana je dielom mljetských staviteľov. Veľké kamenné hlavy ľudí a zvierat, ktoré slúžili ako nádoby na vodu, sú dielom Ivana Pozdančića z roku 1417. Po Radovanovi a jeho vrstovníkoch, ktorí stavali v romantickom štýle, mljetský a trogirský stavitelia uprednostňujú gotický štýl (druhé poschodie veže). Nikola Firentinac, staviteľ a sochár, medzi inými aj architekt kopule katedrály v Šibeniku, preniesol do Trogiru renesančný štýl. Z drevorezbárov v 15. storočia vynikajú Grgur Vidov a Ivan Budislavić. Katedrála je hlavnou svätyňou a biskupským kostolom. Najväčším obradom tu bolo prenesenie tela ochranca Trogiru sv.Ivana do novej kaplnky roku 1681 o čom písal trogirský kronikár Pava Andreis. História katedrály je históriou stavby trvajúcou nepretržite od 11. do 20. storočia (roku 1928 tu bolo zrušené biskupstvo).
Katedrála je prístupná návštevníkom, je možný aj výstup na vežu, všade sa môže fotografovať (okrem sakristie).
Vstupné je 20 kun.
Veľký palác Ćipiko bol palácom známej trogirskej rodiny Ćipiko. Nachádza sa oproti katedrále a skladá sa z viacerých budov. Kedysi celý blok ulíc sa spojil do jednej budovy. Najstaršie steny pochádzajú z ranného stredoveku a väčšina pochádza z 13. storočia. Humanista, vojak a spisovateľ Koriolan Ćipiko v 15. storočí na obnovu paláca angažoval najznámejších umelcov tej doby: Nikolu Firentinca, Andrija Alešija a Ivana Duknovića. V átriu paláca je umiestnený drevený kohút z provy tureckej galéry ako pamiatka na bitku pri Lepante, ktorá sa odohrala roku 1571 a zúčastnila sa jej aj Trogirská galéra.

Mestská lóža - trijem loggia - sa nachádza na južnej strane hlavného námestia a prvé zmienky o nej sú z roku 1311, ale svoju terajšiu podobu dostáva až v 15. storočia, v dobe renesancie. Najprv slúžila ako súd, neskôr bola miestom zhromažďovania Trogirčanov. Stĺpy, ktoré podopierajú strechu, boli použité z predchádzajúcich antických stavieb. Vnútri je stále zachovaný stôl pre sudcov na ktorom sú renesančné reliéfy, fresky a latinské nápisy.
V Trogiru sa zachovali aji ďalšie významné stavby: románský kostol sv. Jana Krstiteľa, kláštor sv. Mikuláša, palác Lucićovcov, niekdajší Kniežací palác, palác Garagnin-Fanfognovcov (dnes Mestské múzeum Trogiru), kláštor sv. Dominika atď.
Mesto Trogir bolo roku 1997 zapísané do registra pamiatok svetovej dôležitosti UNESCO.

Zdroj: chorvatsko.cz, wikipedia, trogir.hr