Ak cestou na juh Chorvátska zídete z diaľnice už pred Zadarom (Posedarje), chýba vám len 24 km na zaujímavý ostrov Pag. Ľahká prístupnosť ostrova mostom či vzdialenosťou od Slovenska, moderné vybavenie a vybunovanosť i bohatá história tento ostrov predurčujú  na obľúbené miesto pre rodinnú i aktívnu dovolenku.

Komletná galéria fotografií:

Ostrov Pag je tretí najväčší ostrov v Kvarnerskej skupine a piaty najväčší na Jadrane vôbec.
Stálych obyvateľov je len 8000 tisíc. Keď tu zavítate, bude vám jasné, že prečo. Väčšinu ostrova pokrývajú nehostinné kamenné plochy.
Ostrov je veľmi pretiahnutý v smere severozápad-juhovýchod - pri dĺžke 60 km sa šírka pohybuje od 2 do 10 km - a zaberá plochu 285 km ². Od pevniny je po dĺžke oddelený Velebitským prielivom (Velebitský kanal), od ostrova Rab na severe Pažským prielivom (Paški kanal), na juhovýchodnom konci ho cca 340 m dlhý Pažský most (Paški most) (bez poplatku) spája z mysu Fortica cez Ljubačskou úžinu (Ljubačka vrata) s mysom Osljak na pevnine.
Inak sa dá na ostrov dopraviť aj trajektom Prizna-Žigljen (nepretržite cca po 1 hodine), ďalšia lodná linka funguje medzi mestami Karlobag a Pag.
Od pevniny ho oddeľuje Velebitský prieliv a najväčšiu časť zaberajú holé skaliská, len miestami sú porasty macchií.
Juhozápadné pobrežie je nízke, naproti tomu severovýchodné brehy sú vysoké a strmo spadajú k morskej hladine - najvyšším vrchom je Sveti Vid (348 m n.m.).
Na svahoch a v údoliach sa pestuje vinič, olivy, zelenina, ovocie, z mlieka oviec sa vyrába známa špecialita pažský syr (paški sir).
Pobrežie ostrova je rozčlenené niekoľkými hlbokými zálivmi a jeho celková dĺžka tak dosahuje 269 km, z toho 84 km pripadá na kamienkové a piesočné pláže.
V staroveku obýval ostrov ilýrsky kmeň Liburnov, ktorých si neskôr podmanili Rímania.
Centrom ostrova bola vtedy Cissa (dnešná Caska) pri severozápadnom konci Pažskej zátoky. Toto mesto zaniklo okolo 4. storočia, kedy po zemetrasení kleslo pod hladinu.
Neskôr sa centrum osídlenia presunulo do strednej časti ostrova, v okolí dnešnej lokality Stari grad.

Turistickým centrom severného Pagu je Novalja. Na mieste dnešného mesta stávala pôvodne rímska osada. Jej vznik sa datuje do doby okolo prvého storočia nášho letopočtu. Rímska Novalja bola vlastne južným prístavom mesta Cissa. Z tohto obdobia máme uchovaných niekoľko starobylých pamiatok. )
Jedna z najväčších je antický podzemný vodovod. Bol postavený v 1.storočí nášho letopočtu, v dobe Rimanov. Preto ho miestni obyvatelia populárne nazývajú Talianová diera (Talijanova buža). Podzemný vodovod je po celej dĺžke vytesaný v kameni ľudskými rukami a dlhý je 1042 m, široký priemerne 60 cm, výška sa mení. Vodovod má 9 nadzemných otvorov. Z nich najvyšší je vo výške 44 m. Slúžil na napájanie mesta pitnou vodou, potrebám keramických dielní a farbiarní a zásobovanie lodí, ktoré zavítali do prístavu.
Koncom antiky vodovod stratil svoju funkciu a nevedelo sa o ňom až do 19. storočia, kedy bol znovu objavený. Začiatkom 20. storočia slúžil svojmu účelu v troch kratších obdobiach.
Dnes je vodovod predovšetkým turistická atrakcia. Stále sa pracuje na jeho obnove a úprave, aby mohol byť sprístupnený v čo najväčšej časti.
Vchod do antického vodovodu sa nachádza vo vnútri Metského múzea ( na Zvonimírovej ulici 27).
Novalja sa v posledných rokoch stala známou vďaka pláži Zrče, ktorá je považovaná za obdobu španielskej Ibizy. Na pláži sa totiž nachádza niekoľko klubov, v ktorých sa konajú párty aj za účasti popredných svetových DJ-ov. Tohto roku tu napríklad vystupoval Tiesto.
Neďaleko sú ďalšie dve pláže:pri campingu Caska a pri Starej Novalji.
Pláž priamo v meste je na začiatku piesková, neskor kamienková. Na konci sezóny nebola však moc čistá.
Novalja je v súčastnosti rýchlo sa rozrastajúcim turistickým strediskom. V meste je množstvo novopostavených moderných apartmánov, nové hotely i obchodné centrá a zdravotnícke zariadenia. Na pol kilometrovej promenáde každý večer prebiehajú trhy a dovolenkári si tu vychutnávajú možno najkrajší západ slnka na chorvátskom pobreží.

Sídlo Pagus sa spomína v roku 976, kedy ho dobyl chorvátsky kráľ Štefan Držislav. Roku 1244 uhorský kráľ Béla IV. povýšil Pag na kráľovské mesto. Ďalšie mestské práva potvrdil Pagu kráľ Ľudovít I. v roku 1376. Dlhoročná rivalita miest Pag a Zadar skončila v roku 1394 ťažkou vojenskou porážkou Pagu a spustošením mesta.
V roku 1403 bola časť Dalmácie vrátane Pagu predaná Benátkam.
V období rastúcej tureckej hrozby neposkytovalo obyvateľom dostatočnú obranu, preto presunuli mesto na novú, súčasnú lokalitu, vzdialenú asi 3 km severnejšie od pôvodnej polohy.
Nové mesto bolo založené 18. mája 1443 a na jeho projektovaní sa podieľal najvýznamnejší dalmatínsky gotický staviteľ Juraj Dalmatinec, vďaka čomu je Pag jedným z mála plánovite navrhnutých miest v Dalmácii. Mesto má ulice do pravého uhla, vedúce k štyrom mestským bránam. V centre mesta umiestnil námestie s katedrálou, vojvodský palác a biskupský palác.
Neskoro gotické a renesančné stavby a sieť pravidelných uličiek dnes láka veľké množstvo turistov.
Pozostatkom starého mesta je kostol sv. Juraja, od ktorého sa každým rokom 15. augusta koná púť do kostola Nanebevzatia Panny Marie v súčasnom Pagu.
Dovolenka v letovisku Pag je vhodné pre klientov, ktorí chcú mať blízko peknú pláž a zároveň byť ubytovaní v meste s historickým centrom.
Pláž v meste je piesočná s okruhliakmi a pozvoľným vstupom do mora, pri pláži je tobogán, reštaurácie, cukráreň a obchody.

Pod korunami storočných olív, na samom severozápade ostrova, leží Lun.
Príroda tu zanechala stopy svojej štedrosti v jedinečnom spojení zelene a blankytu.
Ak hľadáte pokoj, ktorý ste stratili vo víre veľkomesta, potom je toto miesto ideálne pre vašu dovolenku.
Mierne mediteránske podnebie a osviežujúce ticho lunských olivovníkov zregeneruje vaše stratené sily.
Okolité obce - Jakišnica, Dudici, Varsan a Potočnica, ktoré leží v malebných zátokách, sú tiež vynikajúcou voľbou pre príjemnú dovolenku.
Ubytovanie nájdete v izbách a apartmánoch, alebo v modernom hoteli Luna (Jakišnica), ktorý leží skoro na pobreží a ponúka rozmanité služby.
Botanická rezervácia divých olivovníkov: Medzi približne 80000 olivovými stromami svojou jedinečnosťou jednoznačne vyniká asi 500 divokých olivovníkov (olea oleaster), vysokých 5 až 8 metrov, ktorých priemerný vek bol odbornými výskumami odhadnutý na 1000 rokov. Tie najstaršie však maj aj viac ako 1500 rokov.
Táto oblasť divých olivovníkov je jediná svojho druhu na Jadrane a má veľkú botanickú cenu, vďaka svojej charakteristike je od roku 1963 chránená a bola vyhlásená za botanickú rezerváciu.
Pomedzi olivovníky vedie turistická cesta pre peších, alebo cyklistov.

Prístup na Pag
Trajekt z pevniny: Prizna – Žigljen (30 min., denne mimo hlav. sezóny od 5,30 do 22,30 hod., v sezóne od 1,00 do 23,30 hod.), alebo použiť cestný ťah smerom od Zadaru: Posedarje (exit na diaľnici) – most Fortica – Pag = 44 km

Zobraziť Chorvátsko na väčšej mape

Prehľadná mapa ostrova Pag s turistickými atrakciami a s plážami:

zdroj: wikipedia, chorvatsko.cz