Chorvátsko radi navštevujeme kvôli čistému moru a krásnej prírode. Celé pobrežie, alebo všetky ostrovy chorvátska poskytujú tohoto skutočne nadostač. Perlou medzi Chorvátskymi ostrovmi je Brač. Medzi turistami ho najviac preslávila pláž v Bole - Zlatni rat. V nedávnom rebríčku ostrovov najviac vhodných pre život sa umiestnil v prvej desiatke zo všetkých ostrovov na svete a to je tiež zaujímavá informácia.

Brač je ostrov v Strednej Dalmácii.
Nachádza sa priamo oproti Splitu, Omišskej a Makarskej riviére.
S rozlohou 396 km² je tretím najväčším v Jadranskom mori. Jeho najvyšší vrch, Vidova gora meria 778 m (najvyšší bod na dalmátskych ostrovoch). Žije tu približne 13 000 obyvateľov, v početných osadách.
Najväčšie sídlo je Supetar. Práve do Supetaru premáva trajekt, zo Splitu trvá plavba asi 50 minút.
Meno ostrova zrejme pochádza od jeho prvých známych obyvateľov - Ilýrov, ktorý mu ho dali podľa jeleňa, ich kultového zvieraťa. Podľa dávnej povesti trójsky hrdina Antenor (legendárny zakladateľ Padovy a Korčuly) sa dostal po páde Tróje z gréckej Ambracie na ostrov Brač. So sebou priviedol Braha, pastiera, Silena, poľnohospodára a Elafa, námorníka. Tí takto predurčili, aby bol po život na Brači bol po stáročia založený na dobytkárstvu, pestovaní olív a vinnej révy a rybárstve.
Koncom XVIII. stor. bolo na ostrove viac ako 500.000 olív a koncom XIX. storočia viac ako 12.000 hektárov vinohradov. Ale choroby vínnej révy peronospora a filoxera, ktoré napadli dalmatínske vinohrady a Prvá svetová vojna prinútili početné obyvateľov Brača k vysťahovaniu z ostrova do Austrálie, Južnej a Severnej Ameriky.
O tom ostatne píše vo svojich knihách náš významný spisovateľ Martin Kukučín.
Pod svojim civilným menom, Matej Bencúr, žil a pracoval ako obecný lekár v bračskej obci Selca. je po ňom pomenovaná ulica a na dome, kde pôsobil, je pamätná tabuľa.
Na rozdiel od všetkých ostatných jadranských ostrovov, ktoré často vyzerajú ako kamenné chrbáty morských príšer trčiace z morskej hladiny, Brač má aj svoje vnútrozemie, veľmi bohatú flóru a faunu a výraznejšie rozdiely medzi ročnými obdobiami. Napriek veľkej rozlohe sa na Brači nenachádzajú vodné toky (len v okolí Bolu je zopár prameňov) a do napojenia sa na pevninský vodovod, veľkým podmorským potrubím, boli na ostrove problémy s pitnou vodou.
Úchvatná príroda, historické pamiatky i milí a pracovití obyvatelia sú zárukou príjemne stráveného dovolenkového času.

Supetar je najväčšie sídlo na ostrove Brač.
Je prímorským letoviskom, hoci tunajšie more je menej čisté oproti iným častiam ostrova - najmä kvôli hustej lodnej doprave (denne premáva 14 trajektov do Splitu). Názov znamená v miestnom archaickom jazyku Svätý Peter. Nachádza sa na severe ostrova,v zátoke Sv Petra podľa ktorej dostal aj meno.
Mesto pozostáva zo štyroch častí: Supetar, Škrip, Mirca a Splitska. V roku 2001 v celom meste žilo 3889 obyvateľov.
Supetar sa dnes počíta medzi hlavné turistické strediská Dalmácie. V Supetaru sa nachádza kostol Marijina Navještenja z XVIII. stor. so zvonicou a cirkevným múzeom. Vedľa kostola sú ranne-kresťanské mozaiky zo 6. stor. Dnešný kostol bol postavený na základoch ranno kresťanskej baziliky zasvätenej sv. Petrovi. Supetarskej zátoke dominuje biela kupola neobyzantského mauzólea rodiny Petrinović, ktorá sa nachádza vedľa kostolíka sv. Nikolu. Je vyhotovená zo svetoznámeho bieleho Bračského kameňa. (rovnako ako napríklad aj Biely dom vo Washingtone).
Prekrásnou prírodou, nespočetnými plážami a zátokami v okolí, kvalitným ubytovaním v privátnych apartmánoch a vilách, bohatou a rozmanitou hoteliérskou ponukou so zábavnými programami a možnosťami športu a rekreácie (futbal, tenis, potápanie), Supetar spĺňa vysoké štandardy bračského turizmu.

Postira je menšie, pôvodne rybárske mestečko.
Leží na severnom pobreží ostrova, priamo oproti Omišu a je z neho krásny výhľad na Biokovo. Od Supetaru je vzdialené asi 9 km.
Postira sa prvýkrát pod menom Postirna (z lat. Pasture - pasienok) spomína roku 1347. V Postire sa narodil veľký chorvátsky básnik Vladimir Nazor (1876. - 1949.).
Župný kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v polovici XVI.stor. v barokovom štýle a prestavaný bol v roku 1873. Kúsok pod úrovňou jeho podlahy boli nedávno nájdené múry ranne-kresťanského kostola s hrobmi v tvare kríža pod oltárom, krstiteľnicou a dvoma cisternami.
Na dne zátoky sa skúmajú aj významné pozostatky rímskeho vidiecko-hospodárskeho komplexu, zatiaľ čo v mori sa nachádzajú pozostatky antického prístaviska.
V mestečku Postira sa môžete ubytovať v menšom hoteli či v súkromí u miestnych pohostinných ľudí. Tí sa živia predovšetkým rybolovom, a tak môžete v miestnych reštauráciách ochutnať vynikajúce rybie špeciality.
Postira má 2 pláže priamo v mestečku. Pláže sú kamienkové s postupným vstupom do vody, veľmi vhodné aj pre deti. K vyhľadávanejším plážam však patria pláže v blízkych malebných zátokách. Napríklad 800 m vzdialená Mala Loža s kamienkovou plážou a s reštauráciou. Alebo zátoka Lovrečina, vzdialená 6 km od centra Postiry, s bielym pieskom a priezračnou čistou vodou. Zátoku obklopuje borovicový les, ktorý dotvára prekrásnu panorámu.
V zátoke boli preskúmané a prezentované pozostatky ďalšieho ranne-kresťanského jednolodného kostola. Tento komplex, dodatočne ešte opevnený, bol obývaný až do stredoveku.
Postira je vhodná hlavne na pokojné rodinné dovolenky. Príjemné sú večerné prechádzky po prístave, ktorý je lemovaný kaviarňami, barmi, pizeriami a reštauráciami. Popíjať výborný Postirský Plavac a kochať sa pohľadom na západ slnka.
Postira je ako príjemný letný vietor vo vlasoch.

Na južnej strane ostrova Brač sa rozkladá Bol, najstaršie mestečko na pobreží ostrova Brač. Založili ho Rimania.
Priestranné piesočnaté a okruhliakové pláže, ktoré sa tiahnu v dĺžke desiatky kilometrov a početné pramene pitnej vody urobili kedysi Bol prvou turistickou oázou na ostrove. Medzi nimi je najznámejšia pláž Zlatni Rat, ktorá je azda v každom propagačnom filme alebo letáku o Chorvátsku. Nad Bolom sa týči Vidova hora (778m), najvyšší vrchol jadranských ostrovov, z ktorej, pri dobrom počasí, môžete dovidieť až do Talianska.
Inak je z Bolu výhľad na ostrov Hvar.
O bohatej histórii Bolu, ktorá siaha až do antickej doby, svedčia početné archeologické nálezy a pamiatky - rímska cisterna na vodu, náhrobné reliéfy, staro-kresťanské sarkofágy, predrománsky kostol sv. Ivana a Tudora z XI. stor., biskupská rezidencia z XII.stol., kostol Panny Márie milostivý z XV.stol., opevnené gotické letné sídlo z XV. stor., renesančný barokový palác s cennou galériou súčasného chorvátskeho umenia 'Branislav Dešković' z XVII. stor. a miestny kostol Panny Márie Karmelskej z XVIII. stor.
Osobitný význam pre duchovný a kultúrny život Bolu malo založenie dominikánskej spoločnosti roku 1462 a vybudovanie kláštora Blaca roku 1475, v ktorom sa dnes uchovávajú zbierky prehistorickej a antickej námornej archeológie.
Zlatni rat (Zlatý mys) je vlastne podlhovastý výbežok, ktorý je pokrytý drobnými kamienkami. Je neustále obmývaný čistým priezračným morom po celej svojej dĺžke - meria 634 metrov!
Ak si predstavujete dovolenku plnú rôznych aktivít, športu a zábavy, potom musíte určite prísť sem. Zlatni rat je magická pláž. Hlavne z fotografií alebo videí môže tak pôsobiť. Za posledných desať rokov sa však dosť zmenila. Neošpatnela, len pribudlo ľudí a ceny skočili na viac ako dvojnásobok. Od parkovného, cez zmrzlinu, jedlá a nápoje, po toalety. To je daň za popularitu.
Stráviť deň na tejto pláži? Prečo nie, doporučujem! Ten kúsok volného miesta na uterák sa nájde vždy. A to more za to stojí. Na každodenné plážovanie však aspoň my vyhľadávame iný druh pláži a aj takých sa na ostrove Brač nájde dostatok.

Ako sa dostaneme na Brač:
Spojenie na Brač je trajektami, cez sezónu kyvadlovo, približne každú hodinu:
Split-Supetar (50min.)
Makarska-Sumartin (60min.)
Cena je rovnaká, 160KN (21,30 €) za osobný automobil, 33KN (4,39€) za osobu,
ďaľšie informácie na stránkach www.jadrolinija.hr.

zdroje: chorvátsko.cz,wikipedia, internet