Na spoločných rímskych a slovanských základoch vzniknutá Dubrovnícka republika, hlavný konkurent Benátok v Jadranskom mori, za 500 rokov svojej existencie vybudovala nádherné pevnostné mesto, momentálne v barokovom štýle, dokonalý mestský organizmus. Vodovod, kanalizáciu a napr. lekáreň mal Dubrovník ako jedno z prvých miest v Európe. V Dubrovníku vznikli nemocnice, starobince a lazarety.

"Non bene pro toto libertas venditur auro"
"Sloboda sa nedá kúpiť za všetko zlato sveta"

heslo Dubrovníckej republiky

Pamätám si, ako sme v deväťdesiattreťom otcom pozerali na obrázky zničeného Dubrovníku v televízii. Horiace domy, ruiny a plačúcich ľudí. Vtedy otec so slzami v očiach nadával na vojnu a všetko s tým spojené. Zničenie Dubrovníku sa ho dotklo snáď najviac, bol tam začiatkom 80-tých rokov a mesto i ľudí si zamiloval. Neskôr keď EÚ a UNESCO (je na zozname svetového kulturného dedičstva UNESCO od r.1979) poskytli miliardy na obnovu perly Jadranu, svitla nádej, že sa to všetko napraví a opraví. Otec bol skeptický a neveril, že znovuzrodenie prebehne rýchlo a Dubrovník dostane svoju starú tvár. Bol som tam prvý krát pred pár dňami. Nemôžem porovnávať, ale mesto je nádherné a duch starého Dubrovníka je určite dávno späť.

Mohutné, desiatky metrov vysoké hradby a opevnenia obkolesujú celé mesto a dnes poskytujú nevšedný zážitok ako Múzeum Hradieb. Hradby sú sprístupnené a na vyše 5 kilometrovom oblúku sa dá pozrieť celá pevnosť z vtáčej perspektívy. Dubrovník skoro ráno pripomína skôr ornitologický raj. Kŕdle lastovičiek využívajú chladnejšie ráno a v očakávaní nadchádzajúceho horúceho dňa sa snažia uloviť svoju dennú dávku.Ospalí upratovači skôr dospávajú ako upratujú a trh sa tiež len prebúdza. Celá pevnosť je veľká pešia zóna, autá tu neuvidíte, sem tam nejaký elektromobil vezúci čerstvú zmrzlinu do predajní a to je všetko.

To hlavné sa v Dubrovníku odohráva na ulici Stradun, ktorá vznikla zasypaním úzkeho prielivu, ktorý kedysi oddeľoval ostrov od pevniny. Je lemovaná útulnými kaviarňami a obchodmi, a končí známou Onofrievovou fontánou. Symbolom  slobodného Dubrovníku je Rolandov stĺp  na námestí Luža. Práve tu rozhodne narazíte na niektoré z verejných vystúpení pouličných umelcov či divadelníkov. Hlavnou kultúrnou akciou sa stali Dubrovnické letné hry. Pokiaľ sa zaujímate o architektúru, poteší vás goticko- renesančný Kniežací dvor a palác Sponza z 15. storočia. Vo vnútri paláca Sponza upútajú pozornosť kusy starého nábytku a sochy. V átriu sa často konajú rôzne divadelné predstavenia. Toto prostredie naozaj navodzuje tu pravú historickú atmosféru. Patronóm Dubrovníku je Svätý Blažej, ktorému bol zasvätený kostol na námestí Luža. Mesto je plné všeliakých kláštorov a kostolov, nájdeme tu napr. synagógu z 15. storočia. V Námornom múzeu v pevnosti Sv. Ivana sa dozviete zaujímavosti o námorníctve od stredoveku až do 20. storočia. Dubrovník mal svojho času tretiu najväčšiu flotilu na svete, ktorou konkuroval aj Benátkám.

Sotva sme vkročili do Dubrovníka, neďaleko zakotvila zaoceánska výletná loď San Marco a kyvadlová doprava začala hrnúť desiatky turistov do mesta. Ďalší začali prúdiť troma mestskými hlavnými bránami. Za necelú hodinu bolo o mesto preplnené a už sme mohli na hlavnom nádvorí len kľučkovať pomedzi ľudí. Asi by som každému, kto chce túto perlu Jadranu navštíviť a užiť si ju, doporučoval radšej mesiace mimo hlavnej sezóny. 

V pevnosti žije neustále viac ako 5000 ľudí a na turistov si dávno zvykli. Ja si to neviem predstaviť: zvyknúť si na davy zvedavcov, ktorí nakukujú do mojej kuchyne, do môjho okna, do nášho života.

Zobraziť Chorvátsko na väčšej mape