V marci 06 som pracovne navštívil Dánsko. Strávil som tu asi 20 dní a aj keď som väčšinou pracoval, troška času na fotenie, poznávanie ľudí a krajiny som si našiel.

Marec bol ešte veľmi chladný a u nás v tom čase boli ešte celé metre snehu, je to na neuverenie, ale v Dánsku už kvitli snežienky a mladý Dáni chodili v krátkych nohaviciach. Golfský prúd a morské prúdenie robí svoje.

Prvotné pocity po vkročení do krajiny, hlavne po dlhej ceste nudným Nemeckom (no nie až takým nudným, postarali sa o to nemecky colníci, ktorí nás na diaľnici zajali a kompletne prehľadali, najviac ich fascinovali ;-) lanšmíty z Tesca ), boli skvelé. Jemné vlnky kopčekov, ešte sem tam poprášené trochou snehu, vábili moje fotooko natoľko, že kolega to psychicky nevydržal a radšej ma vystriedal za volantom. Tak som sa mohol slobodne a bezpečne kochať príjemnými obrazmi, ktoré prinášali ďalšie kilometre. Náš cieľ sa nachádzal na ostrove Fin, kúsok od rodiska H.CH.Andersena Odense v Munkebo. Most, ktorý spája Yutský polostrov s ostrovom Fin, je skutočne mohutnou stavbou, nie dĺžkou, ale výškou. Je vyhliadkovým mostom, je z neho krásny výhľad na celý prieliv.

Dánsko je pomerne husto obývaná krajina, nemyslím tým počet obyvateľov na kilometer, ale skutočne skoro všade boli malé či väčšie dedinky, statky, rodinné farmy. Kvalitná pôda privezená cestujúcim ľadovcom a príjemné klimatické podmienky urobili z krajiny pre poľnohospodárstvo stvorenú krajinu. V obchodoch (neuvidíte žiadny známy obchodný reťazec, teda žiadne Tesco, či Kaufland) sú ponúkané len Dánske mliečne výrobky. Dánsko sa tvári ako sebestačná krajina, čo sa týka potravín.>

Dánsko je aj sebestačnou krajinou, čo sa týka energie. Celú svoju spotrebu elektriny pokryje z množstva veterných a prílivových elektrární. Ak sa u nás riešia estetické problémy zo stavbou "vrtuliek", Dáni si to už zrejme vyriešili a veže veterných elektrárni zmenili väčšiu časť ich vidieka.

Krajina si ma získala aj svojou čistotou a infraštruktúrou. Cesty, kanalizácie, chodníky vo výbornej kvalite sú k videniu i v tých najmenších dedinkách. Čistota a starostlivosť o každý detail sú vidieť všade. Môžete povedať: to je predsa na západe normálne. Ľudia, ktorí majú ten západ precestovaný viac, vám potvrdia, že nie je to až tak normálne. O Dánsku, alebo o Škandinávii sa hovorí ako o krajinách so silnou sociálnou politikou a minimálnou korupciou. Čo sa týka toho prvého: tých pár Dánov, s ktorými som sa rozprával, otočili po chvíľke rozhovor na dane, v zmysle tom, že ako veľa daní oni platia. Nejakých 40% myslím. Prvý krát som ich aj poľutoval, ze ano, je to hrozné. V zápätí mi bolo vysvetlené, že to nie je hrozné, že to je dobre. Že každý rád zaplatí tie dane s vedomým, že ak bude chorý, alebo nezamestnaný, štát sa o neho postará, ako keby pracoval a normálne zarábal. Proste tam funguje akási sociálna solidarita, a Dáni sú dokonca na to veľmi hrdí .

Kolegovia v práci boli rôznej národnosti, ako to už býva. Ale či to bol Čiernohorec, Chorvát, Turek, alebo černoch z Etiopie, ktorý vypadal ako Morgan Freeman, keď bol o pár rokov mladší, si veľmi pochvaľovali aj prístup Dánska k cudzincom. Všetko to boli zcestovaný ľudia, teda sa trochu po Európe potulovali, kým nakoniec zakotvili v Škandinávii. V pohode dosiahli občianstvo, bez veľkých problémov sa začlenili do spoločnosti aj so svojími rodinami.

Ešte sa vrátim trochu k tvári krajiny. Aj Dánsko má svoje fjordy, aj keď vypadajú ako jazerá, slaná morská voda sa cez úzke lieviky dostáva desiatky kilometrov do vnútrozemia. Fakt zaujímavé.(Sám som tomu neveril, ba som sa stavil s kolegom, že to, pri našom ubytovaní, je jazero, až malá degustačná skúška a pohľad do mapy ma presvedčil o opaku.)

Bohužiaľ môj krátky pobyt a nedostatok voľného času, prípadne zlé počasie mi neumožnili doniesť si viac fotografii, ako som mal v pláne. Napríklad tie vlnky kopčekov, ktoré som neodfotil, ma budú mrzieť asi na vždy. Aj keď možno raz....