Dalibor.biz...fotoblog... len tak.....

Jasné, všetci poznáme pesničku od Elánu, a možno niektorí aj tento biblický príbeh, o Lhotovej žene, ktorá sa zo zvedavosti obzrela, zbadala skazu Sodomy a na mieste skamenela. Pre fotografov to neplatí, tí sa musia obzerať. Ja si idem teraz hlavu ukrútiť, ale vždy tomu tak nebolo.

Pri vzniku úvodnej fotografie Svetlo na horizonte, som pôvodne išiel fotiť západ slnka, za pomoci prechodových filtrov a maximálnej clony som zbieral na čip, opatrne a poľahúčky posledné lúče. Predtým som úzkostlivo vyberal stanovište a plánoval kompozíciu. Poznáte to. Fotky sa mi nakoniec nepáčili a prezentoval som z nich, z neveľkým, skôr žiadnym, úspechom len jednu. No ale teraz k tomu prichádzam. Mal som pocit, ako niekoľko krát predtým, otoč sa! Ako by mi niekto klepal po pleci. A áno a keď sa človek nakoniec otočí a pozerá po svetle, ako a kam dopadajú posledné lúče a čo vytvoria, nestačí sa čudovať. Sú to chviľkové záležitosti a rýchlo vymysliť nejakú kompozíciu, prípadne sa niekam premiestniť, na lepšie miesto? Ja si myslím, že radšej vyfotiť, aj keď nie priam dokonalú fotografiu, je lepšie, ako prísť o tento moment, hľadaním bezchybného stanovišťa. Aj keď som už neraz behal aj v snehu po kolená, po poli, zo statívom v ruke a naháňal tie najlepšie kúsky svetla, vždy je zrejme lepšie sa najskôr poistiť. A nech nikto nehovorí, že fotografovanie prírody, hlavne západov a východov, nie je akčná záležitosť!!!!! :-D

Séria fotografií, Lesné svetlo, vznikla inšpirovaná sice Peťom Drančákom, vynikajúci fotografom, ale opäť len náhodou. Je pravda, že dúfajúc v podobné foto-zážitky som sa túlal cielene niekoľko rán po lese nad našou dedinou, ale počasie mi neprialo. Až raz áno. Lenže...ja som to už vlastne vzdal a vracal som sa hladný a na...ný domov, keď tu prišlo opäť to známe poklopkanie po pleci a otočil som sa.
Je to hlavne o šťastí, veľa ľudí, lepšie fotografujúcich ako ja, sa mi ozvalo, že po podobnom svetle pasú dlho, ba aj roky. Zrejme na to musí byť aj prírodné podmienky. Usudzujem tak podľa miesta fotenia. Asi nejaký mierne stúpajúci svah nad dolinou, v ktorej sa tvorí inverzná hmla. Hmla sa postupne valí hore kopcom a jej vrstva, hrúbka sa stenčuje, ak je nad ňou jasný slnečný deň, mali by sme mať vyhrané!!!!!!!!!!

No, hmm, po pravde, neviem a moc neverím, že sa mi podobné fotografie ešte niekedy podarí urobiť, je to dosť lotéria a kto znás ma toľko času, aby mohol tráviť svoj život čakaním na DOBRÉ SVETLO!!! ;-)

Komentárov

Pridať Nový

Vyhľadávanie

Ako hladný pes

Jastrabec 2008-08-24 09:37:09

Je to presne tak, človek hľadá dobré svetlo ako pes kosť, ktorý nevie kam
ju zahrabal. A naozaj niekedy sa stačí otočiť a je to tam, avšak práve
vtedy rozhodujú sekundy a o minútu, pokiaľ človek nasadí filtre a rozbalí
statív, už môže byť po všetkom.

Odpovedať

3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."